Rodinná sánkovačka

Príchodom slniečka nám snehu začína ubúdať. Bola by škoda nevytiahnuť sánky a neurobiť si rodinný výjazd a neužiť si Alexove iskričky v očiach. Tatina som navliekla do spoločného outfitu a mama sa zahrala po dlhej dobe na fotografku. 🙂 Verím, že výsledok sa bude páčiť. 

Od rána som sa tešila ako vyrazíme po obede niekam do okolitých lesov. Prvý plán stroskotal hneď ako Alex neplánovane zaspal v stoji opretý o mňa dve minúty pred odchodom. Nikdy sa mi nestalo, aby zaspal behom minúty hoci aj v stoji, ale on si to tentokrát načasoval presne 2 minúty pred odchodom. Otázka znie, čo s načatým dňom, nie som už zvyknutá, že by počas dňa spal, tak si vravím, pospím si s ním.

Kým som sa ako tak uložila, mladý pán bol hore po cca 30 minútach spánku. Bola by škoda nevyužiť krásny deň a sneh k tomu, keď som vedela, že na druhý deň budeme preč a na ten tretí už sneh ani nemusí byť. 

Rýchlo sme sa poobliekali a vyrazili nakoniec iba do parku na “dlhých“ 20 minút, potom sme museli utekať na angličtinu. Za ten krátky čas sme si to naozaj užili a celkom dosť sme aj stihli. Alex sa veľmi tešil, tak sme sa ponáhľali, že nám deka na sánky s mackom ostali na dvore. Drobec by klasicky najradšej ostal na ulici, aby sa mohol hneď sánkovať a nemusel na nič čakať, ale možno tieto fotky a zážitky budú naše posledné z tohtoročnej pani “zimy”. 

Som rada, že sa nám podaril zrealizovať výjazd a užili si kopec rodinnej zábavy, hlavne Alexova radosť je pre nás najdôležitejšia a veru tentokrát jej bolo neúrekom. Občas nás dal aj do pozoru s jeho mini prštekom, aby sme zrýchlili tempo v ťahaní saní. Dúfam, že ešte pribudne snehu a my mu postavíme aspoň mini snehuliaka.