Úzkosť – príznaky, lieky, ako prekonať úzkosť

V tapisérii ľudských emócií je úzkosť niťou, ktorá sa pretkáva životmi nespočetných jedincov. Je to prirodzená reakcia na stres, vstavaný poplašný systém, ktorý pripravuje telo čeliť výzvam. Keď sa však úzkosť stane ohromujúcou alebo pretrvávajúcou, môže výrazne ovplyvniť duševnú a emocionálnu pohodu človeka. Aké sú prejavy úzkosti? Ako prekonať úzkosť?

Úzkosť je všadeprítomná ľudská skúsenosť, s ktorou sa niekedy v živote stretne každý. Hoci ide o prirodzenú reakciu na stres, úzkosť sa môže stať ohromujúcou a škodlivou pre naše zdravie, keď nadobudne chronickú alebo intenzívnu formu.


Hlavné myšlienky obsiahnuté v článku

  • Úzkosť je prirodzená reakcia na stres, ale môže sa stať problémom, ak nadobudne chronickú alebo intenzívnu formu, čo môže vážne ovplyvniť duševné a emocionálne zdravie jednotlivca.
  • Depresia a úzkosť sú často sprievodnými poruchami, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a môžu viesť k závažnejším klinickým prejavom, čo robí ich diagnostiku a liečbu zložitejšími.
  • Existuje niekoľko typov úzkostných porúch, ako napríklad generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkosť, panická porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha a separačná úzkosť.

Úzkosť

Vo svojom jadre je úzkosť zložitá súhra myšlienok, pocitov a fyziologických reakcií. Často sa prejavuje ako pocit nepokoja, obáv alebo strachu z budúcich udalostí alebo situácií. Zatiaľ čo určitá úroveň úzkosti je normálnou súčasťou ľudskej skúsenosti, chronická alebo nadmerná úzkosť môže zasahovať do každodenného života, vzťahov a celkovej kvality života.

Keď sa však úzkosť stane chronickou, intenzívnou alebo neúmernou vnímanej hrozbe, môže sa vyvinúť do poruchy duševného zdravia.

Úzkosť – príznaky

Rozpoznanie príznakov úzkosti je rozhodujúce pre včasnú intervenciu a účinný manažment. Symptómy sa môžu prejaviť na fyzickej, emocionálnej a behaviorálnej úrovni, vrátane:

  • Nepokoj alebo podráždenosť
  • Svalové napätie
  • Trasenie rúk
  • Zimnica bez teploty
  • Únava
  • Závodné myšlienky
  • Poruchy spánku
  • Nadmerná starosť
  • Ťažkosti so sústredením
  • Záchvaty paniky

Existujú niektoré príznaky úzkosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v iných prípadoch ako úzkostné poruchy. To je zvyčajne prípad záchvatov paniky. Príznaky záchvatov paniky sú podobné ako pri srdcových ochoreniach, problémoch so štítnou žľazou, poruchách dýchania a iných ochoreniach.

Typy úzkostnej poruchy

Úzkostné poruchy zahŕňajú spektrum stavov, z ktorých každý má svoje jedinečné vlastnosti. Niektoré prevládajúce typy zahŕňajú:

  • Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)
  • Sociálna úzkostná porucha
  • Panická porucha
  • Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)
  • Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
  • Separačná úzkosť

Toto sú niektoré z hlavných typov úzkostných porúch, ale existujú aj iné stavy súvisiace s úzkosťou. Je dôležité poznamenať, že úzkostné poruchy sa môžu značne líšiť v závažnosti a v tom, ako ovplyvňujú život jednotlivca, a často sa vyskytujú súčasne s inými stavmi duševného zdravia, ako je depresia.

Určitá úroveň úzkosti je normálnou súčasťou ľudskej skúsenosti, chronická alebo nadmerná úzkosť môže zasahovať do každodenného života, vzťahov a celkovej kvality života.

Generalizovaná úzkostná porucha

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) je bežný stav duševného zdravia charakterizovaný nadmernými a pretrvávajúcimi obavami o rôzne aspekty života. Jedinci s GAD často pociťujú chronickú úzkosť, ktorú je ťažké kontrolovať a môže výrazne narušiť každodenné fungovanie. Táto porucha sa zvyčajne rozvíja postupne a môže postihnúť ľudí všetkých vekových skupín, hoci často začína v detstve alebo dospievaní.

Presná príčina GAD nie je úplne objasnená, ale pravdepodobne zahŕňa kombináciu genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. 

Niektorí jedinci môžu mať genetickú predispozíciu k úzkostným poruchám, zatiaľ čo u iných sa môže vyvinúť GAD v reakcii na stresujúce životné udalosti alebo traumatické zážitky. Neurobiologické faktory, ako sú abnormality v hladinách neurotransmiterov alebo chémia mozgu, môžu tiež hrať úlohu pri rozvoji GAD.

Sociálna úzkosť

Sociálna úzkosť, tiež známa ako sociálna fóbia, je všadeprítomný psychologický stav charakterizovaný intenzívnym strachom zo sociálnych situácií a interakcií. Jednotlivci, ktorí zápasia so sociálnou úzkosťou, často pociťujú ohromujúce sebavedomie, obávajú sa úsudku alebo skúmania inými. 

Táto úzkosť sa môže prejaviť v rôznych formách, ako je chvenie, potenie, rýchly tlkot srdca alebo dokonca záchvaty paniky, keď čelíte spoločenským prostrediam, ako sú večierky, stretnutia alebo verejné prejavy. 

Strach z hanby alebo poníženia môže výrazne ovplyvniť každodenný život, čo vedie k vyhýbaniu sa spoločenským stretnutiam alebo aktivitám. Sociálna úzkosť môže hlboko ovplyvniť osobné vzťahy, kariérne príležitosti a celkovú kvalitu života, ak sa nerieši.

Panická porucha

Panická porucha je oslabujúci stav duševného zdravia charakterizovaný opakujúcimi sa a neočakávanými záchvatmi paniky. Tieto epizódy sú intenzívne a často sprevádzané ohromujúcim pocitom strachu, hrôzy alebo blížiacej sa záhuby spolu s fyzickými príznakmi, ako je bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, závraty a potenie

Jedinci s panickou poruchou môžu žiť v neustálom strachu, že zažijú ďalší útok, čo vedie k významným narušeniam každodenného života a vyhýbaniu sa určitým miestam alebo situáciám, kde sa útoky už vyskytli. 

Nepredvídateľnosť záchvatov paniky môže zvýšiť úroveň úzkosti a zhoršiť cyklus strachu a vyhýbania sa. Zatiaľ čo presná príčina panickej poruchy nie je úplne pochopená, faktory ako genetika, chémia mozgu a stresujúce životné udalosti môžu prispieť k jej rozvoju.

Niektorí jedinci môžu mať genetickú predispozíciu k úzkostným poruchám.

Obsedantno-kompulzívna porucha – OCD

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je stav duševného zdravia charakterizovaný rušivými, nežiaducimi myšlienkami, predstavami alebo nutkaniami (posadnutosťami) a opakujúcim sa správaním alebo mentálnymi činmi (kompulziami) zameranými na zníženie úzkosti alebo prevenciu vnímaného poškodenia. 

Jednotlivci s OCD často pociťujú značné utrpenie a úzkosť v dôsledku svojich posadnutostí, ktoré sa môžu pohybovať od strachu z kontaminácie až po obavy zo symetrie alebo neúmyselného poškodenia iných. 

Na zmiernenie týchto tiesnivých myšlienok sa jednotlivci zapájajú do nutkania, ako je nadmerné umývanie rúk, kontrola alebo počítanie, ktoré poskytujú dočasnú úľavu, ale udržiavajú cyklus posadnutosti a nutkania.

Posttraumatická stresová porucha – PTSD

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je stav duševného zdravia, ktorý sa vyvíja v reakcii na prežívanie alebo svedok traumatickej udalosti. Symptómy PTSD môžu zahŕňať rušivé spomienky alebo spätné spomienky na traumatickú udalosť, nočné mory, silné emocionálne utrpenie, vyhýbanie sa pripomienkam traumy, hypervigilanciu a negatívne zmeny nálady a kognície.

Tieto príznaky môžu výrazne zhoršiť každodenné fungovanie, narušiť vzťahy a viesť k zníženiu kvality života. PTSD môže postihnúť každého, kto zažil alebo bol svedkom traumatickej udalosti, ako sú vojnoví veteráni, ľudia, ktorí prežili prírodné katastrofy, obete násilia alebo tí, ktorí zažili nehody alebo zneužívanie.

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je bežný psychologický stav charakterizovaný nadmerným strachom, keď je jednotlivec oddelený od pripútaných osôb, ako sú rodičia, opatrovatelia alebo blízki milovaní. Vyskytuje sa najmä u detí, ale môže postihnúť aj dospelých. 

Symptómy úzkosti z odlúčenia často zahŕňajú pretrvávajúce obavy z toho, že nie sú pripútané, nechuť alebo odmietanie chodiť do školy alebo práce, časté sťažnosti na fyzické symptómy, ako sú bolesti hlavy alebo žalúdka, keď je odlúčenie bezprostredné, a intenzívne trápenie alebo panika, keď dôjde k odlúčeniu

Tieto symptómy môžu výrazne narušiť denné rutiny, zhoršiť sociálne a akademické fungovanie a spôsobiť úzkosť tak jednotlivcovi, ktorý zažíva separačnú úzkosť, ako aj ich opatrovateľom.

Depresia a úzkosť

Depresia a úzkosť sú dve z najrozšírenejších porúch duševného zdravia na celom svete, ktoré sa často vyskytujú súčasne a navzájom sa zhoršujú. Depresia je charakterizovaná pretrvávajúcimi pocitmi smútku, beznádeje a straty záujmu alebo potešenia z činností, ktoré boli kedysi príjemné. 

Na druhej strane úzkostné poruchy zahŕňajú nadmerné obavy, strach, ktorý sú neprimerané situácii a môžu sa prejavovať v rôznych formách, ako je generalizovaná úzkostná porucha, panická porucha alebo sociálna úzkostná porucha. Mnoho jedincov s depresiou tiež pociťuje symptómy úzkosti a naopak, čo vytvára komplexnú a náročnú oblasť duševného zdravia.

Vzťah medzi depresiou a úzkosťou je mnohostranný. Chronický stres, trauma, genetika a chémia mozgu hrajú významnú úlohu vo vývoji oboch porúch. Okrem toho môžu jedinci s depresiou pociťovať príznaky úzkosti, ako je nepokoj, podráždenosť a ťažkosti so sústredením. 

Naopak, u ľudí s úzkostnými poruchami sa môžu vyvinúť príznaky depresie, vrátane pocitu bezcennosti, únavy a zmien spánku a chuti do jedla. Spoločná existencia depresie a úzkosti môže viesť k závažnejším a oslabujúcim klinickým prejavom, čím sa diagnostika a liečba stávajú zložitejšími.

Depresia a úzkosť sú dve z najrozšírenejších porúch duševného zdravia na celom svete, ktoré sa často vyskytujú súčasne a navzájom sa zhoršujú.

Ako prekonať úzkosť

Prekonanie úzkosti zahŕňa kombináciu stratégií zameraných na zvládanie symptómov, zníženie stresu a zlepšenie celkovej pohody.

Prekonanie úzkosti je cesta, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, sebauvedomenie a oddanosť osobnému rastu. Jedným z prvých krokov pri zvládaní úzkosti je uznať a prijať jej prítomnosť vo svojom živote. Uvedomením si, že úzkosť je normálna ľudská skúsenosť, môžete začať pestovať súcit a pochopenie pre seba. 

Ďalej je dôležité identifikovať špecifické spúšťače a vzorce, ktoré prispievajú k vašej úzkosti. Môže to zahŕňať vedenie denníka, hľadanie vedenia od terapeuta alebo praktizovanie techník všímavosti na pozorovanie svojich myšlienok a emócií bez posudzovania.

Lieky na úzkosť na predpis – diskusia

Lexaurin a Neurol sú lieky bežne predpisované na zvládnutie úzkostných porúch a súvisiacich stavov. Lexaurin, tiež známy pod svojim generickým názvom Bromazepam, patrí do benzodiazepínovej triedy liekov, ktoré pôsobia tak, že zosilňujú účinky kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), neurotransmiteru, ktorý inhibuje mozgovú aktivitu, čo vedie k sedatívnym a anxiolytickým účinkom. 

Často sa používa na krátkodobú úľavu od symptómov spojených s úzkosťou, ako sú nadmerné starosti, napätie a nepokoj. Neurol na druhej strane obsahuje účinnú látku pregabalín a je klasifikovaný ako antikonvulzívum. 

Aj keď presný mechanizmus účinku nie je úplne známy, predpokladá sa, že pregabalín znižuje uvoľňovanie určitých neurotransmiterov zapojených do signalizácie bolesti a úzkosti, čím má upokojujúce účinky na nervový systém. 

Oba lieky môžu pomôcť zmierniť príznaky úzkosti, ale môžu mať rôzne profily vedľajších účinkov a riziká spojené s dlhodobým užívaním. Je potrebné povedať, že oba tieto lieky nie sú voľnopredajné a dajú sa kúpiť len na lekársky predpis.