Jarná únava: Čo sa pri nej deje s naším telom?

Na konci marca prichádza jarná rovnodennosť. Dni sa nám postupne začínajú predlžovať v neprospech nocí. Sneh sa v dolinách už roztápa a vidno ho len na vrchoch kopcov. Takto poeticky som chcel naznačiť, že sa všetka príroda prebúdza, my však nejako podozrivo zaspávame. Na jednej strane nás to ťahá von a chceme byť aktívni, paradoxne je náš fyzický a psychický stav opačný.

Cítime únavu, rozladenosť, malátnosť, bolesti hlavy a ani depresie nie sú výnimkou. Stav, ktorý veľmi radi nazývame jarná únava. Aj keď moderná medicína túto diagnózu nepozná, zažili sme ju už skoro všetci. Prečo k nej však dochádza?

Jarná únava: Mýtus či fakt?

Zimné obdobie, rovnako ako každé iné, má svoje charakteristiky. Ľudia ich vnímajú a sú nimi ovplyvnení, pričom najciteľnejšie sú najmä s približujúcim sa jarným obdobím, kedy nás negatíva zimy začínajú dobiehať. Prvým takýmto zimným mínusom je, že dni sú kratšie ako noci. Slnka je teda vidieť málo a tak je aj prirodzená tvorba vitamínu D znížená. 

Nedostatok tohto vitamínu súvisí tak s horším vstrebávaním vápnika a fosforu (zhoršené zdravie kostí), ako aj s imunitným systémom, teda komplexom mechanizmov a reakcií v organizme, ktorých úlohou je chrániť telo pred ochorením. Stačí teda pár mesiacov s obmedzeným vystavovaním sa slnečnému žiareniu a aj pri inak zdravom životnom štýle sa vieme cítiť pod psa.

Samotný pojem “jarná únava” teda síce oficiálne definovaná nie je, existuje ale viacero štúdii, ktoré práve nedostatok slnka s vyčerpanosťou spájajú.

Nekvalitná strava a málo pohybu

Ďalší faktor ovplyvňujúci našu vitalitu je nedostatok ostatných mikronutrientov a vlákniny z čerstvého ovocia a zeleniny. Všetka zelenina a ovocie je k nám dovážaná v polodozretom stave, nie je dostatočne bohatá na živiny a tak ju nevieme plnohodnotne využiť.

Naopak jedálničky sú v zime skôr zahltené ťažkými a mastnými jedlami. Obdobia sviatkov ako sú Vianoce, Fašiangy a v neposlednom rade Veľká noc sú späté so zvýšeným príjmom sladkostí a “samozrejme” aj požívaním alkoholu. No a keďže počasie pobytu na vzduchu príliš nepraje, máme v povahe sa počas zimných mesiacov aj menej hýbať.

Ľudia sú pohodlní a zdravých desať tisíc krokov denne dosiahne len málokto. Športovanie sa obmedzuje z pravidelného letného behania, korčuľovania, či bicyklovania, len na výnimočné lyžovanie, bežky, či turistiku. To sa však na naozaj pravidelnej báze podarí robiť len málokomu.

Chrípka nie je výnimkou

Pre zimné obdobie je charakteristický aj zvýšený výskyt ochorení, či už vírusových alebo bakteriálnych. Počas dňa sa strieda studené – vonkajšie a teplé – vnútorné prostredie. To na ľudský organizmus pôsobí ako stresový faktor. Preto je aj naše telo náchylnejšie k podľahnutiu ochoreniam, ako je chrípka, nádcha alebo akákoľvek iná choroba spojená s oslabenou imunitou.

Možno sa čudujete, prečo to spomínam, keď píšem o jari. Avšak práve apríl je na tieto zmeny najrizikovejší. Dochádza k ním totiž veľmi rýchlo. Dva dni môžu byť naozaj teplé a cez noc sa vyskytnú mrazy, ktoré nás ráno zaskočia nevhodne oblečených. Netreba zabudnúť aj na to, že málo vetráme a čerstvý vzduch získavame len cez klimatizácie, čo sú známe zdroje mikróbov.

Všetko toto a ďalšie faktory majú za následok to, že na konci zimy pociťujeme vyčerpanosť, nezriedka až chronickú únavu.

Riešenie vás (ne)zaskočí

Tak ako príčin vzniku jarnej únavy je niekoľko, rovnako je aj niekoľko spôsobov ako s ňou bojovať. V prvom rade potrebujeme dať telu trochu vydýchnuť a to hlavne v stravovaní. Ak teda chceme, aby chronická únava ustupovala, začneme sa orientovať na ľahko stráviteľné potraviny – ťažké mastné mäsové výrobky zameníme za chudé biele mäso, prípadne tučnejšie, no ľahšie stráviteľné ryby.

Taktiež zaradíme do stravy čerstvé ovocie a zeleninu a zároveň si dáme oddych od alkoholu a zvýšime príjem nealkoholických tekutín. Môžu to byť bylinkové čaje, čo najmenej sladké zeleninové šťavy a samozrejme čistá, prípadne minerálna voda.

Zdravý pohyb je riešením na všetko

Denný pohyb je aj v tomto prípade kľúčom k úspechu. Na začiatok (pokiaľ naozaj nemáme energiu na cvičenie) nám bude úplne stačiť, keď raz za deň pôjdeme na prechádzku do parku alebo do lesa. Na jarnom slnku sa nám citeľne zlepší nálada, pretože okrem tvorby vitamínu D sa nám v mozgu začne vyplavovať serotonín. 

Práve on sa zvykne nazývať aj “hormón dobrej nálady”, ktorý nám pomôže vyhnúť sa melanchólii a depresiám, a teda sa aj psychicky namotivovať do pravidelného športovania. Nie je nutné, aby to bol šport náročný. Aj ľahký poklus dokáže zvýšiť hladinu dopamínu a vlastne akákoľvek činnosť, ktorá nám spôsobuje potešenie, vplýva na jeho vylučovanie. Športovanie je na to ideálny prostriedok.

Podobný efekt docielime aj vytvorením zdravšieho osobného, pracovného, resp. študijného prostredia. Pravidelné vetranie alebo čo i len vpustenie slnečného svetla zdvihnutím žalúzií do miestnosti nám pomôže predísť pocitom spájaným s jarnou únavou. Netreba zabúdať aj na tichého zabijaka vo forme stresu, ktorý vie pomaly, no veľmi iste vyčerpávať organizmus.

Výborným prostriedkom sa v tomto prípade javí saunovanie a masáže, ktoré vám okrem fyzického zregenerovania pomôžu aj duševne si oddýchnuť.

Vitamíny a doplnky výživy

Ako bolo spomenuté vyššie, nedostatok D vitamínu spôsobuje, že sa cítime unavení a naše svaly, či kosti sú slabé. Čo ale robiť, keď si tu na Slovensku slnko jednoducho nakresliť nevieme? Tento vitamín je možné suplementovať aj vo forme tabliet, olejov, prípadne ho prijať prirodzene v potravinách.

Vo veľkom sa nachádza v morských rybách, ktoré sú bohatšie na tuk (tuniak, losos, treska, makrela,…), ale aj napríklad v hubách.

Ešte jednoduchším riešením je suplementácia vo forme rybieho oleja doplneného o vitamín D. V tomto prípade si však dávajte pozor aj na formu Déčka, ktoré prijmete. Otočte etiketu a uprednostnite produkty, ktoré obsahujú viac vitamínu D3 (nie D2). Táto forma je pre ľudský organizmu lepšie vstrebateľná a teda, aj keď môže byť trochu drahšia, oplatí sa do nej investovať.

Druhým vitamínom, ktorý je pri zmierňovaní negatívnych vplyvov jarnej únavy dôležitý, je obyčajný vitamín C. Ten je cenovo veľmi dostupný a rovnako sa dá získať vo forme tabliet, ako aj v potrave. Obzvlášť v citrusoch a malých bobuľových plodoch ho nájdeme požehnane. Výborným zdrojom je ale napríklad aj obyčajná červená paprika.

A čo v zime, keď nechceme jesť tabletky? Ako prirodzený zdroj vitamínu C sa u nás bežne využívala aj kyslá kapusta. Tá má okrem iného aj pozitívny vplyv na trávenie. A na zohriatie si môžeme spraviť lacný čaj zo sušených šípok.