Najväčšie potravinové mýty roka
Rovnako ako obliekanie alebo šport, aj stravovanie podlieha módnym vlnám. Zmeny v stravovacích trendoch síce prichádzajú menej často a nápadne ako sezónne kolekcie v butikoch, avšak ich vplyv na zdravie môže byť ďaleko zásadnejší.
V spolupráci s odborníkmi bol preto vytvorený nasledujúci zoznam tých najvýraznejších klamstiev, ktoré mohli v poslednom čase ovplyvniť stravovanie a tým aj zdravie Slovákov.
Pečivo
Čo mu vyčítajú?
„Je najväčším vinníkom priberania. Ak niekto chce schudnúť, treba ho zo stravy úplne vyradiť. Ak už jesť pečivo, tak jedine celozrnné.“
Čo na to odborník?
Organizmu je vcelku jedno, z akého zdroja čerpá energiu. Pri snahe schudnúť treba znížiť celkový energetický príjem a zvýšiť výdaj energie tak, aby sa dosiahla negatívna energetická bilancia.
Celozrnné výrobky sú podľa odborníčky cenné z hľadiska zdravej výživy a prevencie viacerých chronických chorôb pre vysoký obsah vlákniny. Čo sa však týka ich energetickej hodnoty, tá sa od bieleho pečiva zásadne nelíši.
Z hľadiska úbytku váhy preto na druhu pečiva veľmi nezáleží. V rámci pestrej a vyváženej stravy by denný príjem chleba a pečiva mal byť približne 200 – 230 gramov, z tohto množstva by mali celozrnné výrobky tvoriť aspoň polovicu.
Červené mäso
Čo mu vyčítajú?
„Vysoký obsah tukov, cholesterolu a purínov spôsobujúcich dnu. Kuracie mäso sa považuje za chudšie a vhodnejšie z hľadiska zdravej životosprávy.“
Čo na to odborník?
Porovnanie nutričných hodnôt kuracieho, hovädzieho a bravčového mäsa ukazuje, že v bravčovom je obsah tukov skutočne vyšší v porovnaní s kuracím mäsom.
Neplatí to však o chudom hovädzom mäse. Obsah tukov je v ňom v porovnaní s kuracím takmer porovnateľný a pohybuje sa okolo 3 g na 100 g výrobku.
Obsah cholesterolu a purínov je taktiež porovnateľný vo všetkých troch druhoch mäsa, pričom chudé hovädzie dokonca obsahuje najmenej cholesterolu.
Rastlinné tuky a margaríny
Čo im vyčítajú?
„Vysoký podiel škodlivých transmastných kyselín (TFA), spôsobujúcich obezitu a srdcovo-cievne ochorenia.“
Čo na to odborník?
Margaríny boli v minulosti skutočne zdrojom TFA. Výroba však odvtedy prešla zásadnými zmenami. V súčasnosti je v kvalitnejších rastlinných tukoch obsah TFA nižší ako 0,5 g na 100 g výrobku. To je z výživového hľadiska zanedbateľné množstvo.
Skutočným zdrojom transmastných kyselín sú skôr vyprážané jedlá, fast-food alebo lacné tuky, v ktorých obsah TFA môže dosahovať až desiatky percent. Kvalitné tuky od menej kvalitných je možné odlíšiť aj podľa toho, že tie kvalitné na obaloch uvádzajú nutričné hodnoty. Podľa nich by sa spotrebiteľ mal vedieť rozhodnúť.
Mlieko
Čo mu vyčítajú?
„Kravské mlieko spôsobuje zahlieňovanie organizmu. Je vhodné pre teliatka, nie však pre ľudí.“
Čo na to odborník?
Názor, že pitie mlieka podporuje tvorbu hlienu je mýtus, ktorý sa doposiaľ strane, ktorá to tvrdí (väčšinou lekári alebo zaujatá laická verejnosť), nepodarilo potvrdiť.
Podľa odborníka doposiaľ neexistuje štúdia, ktorá by vedecky dokázala, že pitie mlieka podporuje tvorbu hlienu, dokonca ani u astmatikov. Mlieko, zvlášť s vyšším obsahom tuku, môže vyvolať subjektívne pocity, že hlien sa stáva hustejším, no v žiadnom prípade nepodporuje jeho tvorbu.
Existujú štúdie u chorých ľudí, že vylúčenie mlieka zo stravy (zvlášť na noc) prispela k zlepšeniu ich pocitov. Avšak tvrdenie, že „mlieko zahlieňuje“ alebo „podporuje tvorbu hlienu“ zostáva stále mýtom.
Publikováno: 4. 8. 2020
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
