Rajský plyn – účinky a využitie v medicíne

rajsky plyn

Rajský plyn, známy aj ako oxid dusný, je plyn, ktorý sa používa vo svojej čistej forme alebo ako zložka kombinácie pre anestézu. Jeho sedatívny a anestetický účinok sa využíva v celom spektre medicínskych zákrokov. Rajský plyn sa využíva najmä pre svoju schopnosť poskytnúť okamžitú anestetickú úľavu, ako aj pre jeho jemné sedatívne vlastnosti.

Okamžitý účinok tohto plynu pomáha zmierniť bolesti spôsobené chirurgickými zákrokmi alebo pri diagnostických procedúrach. Ďalšou výhodou je, že rajský plyn vylučuje minimálne chémie a minimálne toxické látky, čo umožňuje jeho bezpečné užívanie v medicíne. Medzi menšie vedľajšie účinky patrí výrazná ospalosť a tiež znížená schopnosť človeka držať rovnováhu a reagovať.

Rajský plyn a jeho účinky

Rajský plyn je zaujímavý pre svoje účinky na telo. Ako anestetikum v prvej línii, jeho jednorazová dávka má okamžitý účinok. Nastaviť pacientovi pre operáciu rajský plyn môže vyriešiť veľa problémov s dlhodobou bolesťou. Účinky plynu zvyčajne trvajú niekoľko minút alebo dokonca hodín. Zvyčajne je utesnený tak, že sa ani jedna látka negeneruje mimo obalu.

Rajský plyn robí pacienta nepáčivým znížením kyslíka prenášaného do mozgu. Umožňuje chirurgovi nanášať lieky, ktoré sú nevyhnutné pre úspešný chirurgický zákrok bez toho, aby pacient trpel bolestivými pocitmi. Plyn prináša pacientovi fyziologické úľavy, keďže nevzbudzuje ďalšie stimulácie, ktoré by spôsobovali kontrolné reakcie nervov a svalov.

Rajský plyn je veľmi účinná chemická zmes používaná ako anestetikum na zmiernenie účinkov operačnej bolesti. Jeho účinok môže byť obmedzený častou dlhodobou expozíciou.

Čo je to N2O?

N2O je skratka pre oxid dusný, chemický zlúčeninu s chemickým vzorcom N2O. Tento plyn je jeden z najúčinnejších uvoľňujúci skleníkové plyny (GHGs). Tento plyn sa tvorí v atmosfére a vytvára sa v dôsledku biologických, chemických a fyzikálnych procesov.

Nitrogenium oxydulatum (N2O) je anestetikum často používané v anestézii pacientov. N2O bolo používané ako anestetikum poprvýkrát v roku 1844. Od tej doby je používané ako efektívne anestetikum pacientov po celom svete.

N2O je plynný anestetický plyn vyrobený z dusíka a kyslíka. Je vyrobený zvýšením tlaku zmesi kyslíka a dusíka v hydrostatickom reaktore. N2O je jedným z niekoľkých anestetík, ktoré sú používané v anestézii nasledujúcich pacientov: osoby s vegetatívnym stavom, pacienti s plánovanou chirurgiou, pacienti s úrazmi a pacienti s chronickou bolesťou.

Štúdie preukázali, že n2O môže byť efektívnym anestetikom a je bezpečnejší ako iné anestézie. Neškodí telu, obnovuje pamäť a môže zmierniť bolesť po zákroku. Má tiež nízke riziko nežiaducich účinkov a je prijateľný pre pacientov, ktorí majú alergie na anestetiká.

N2O sa tiež používa na pomoc pri úzkosti, bolesti alebo agitácii pacientov. Okrem toho sa n2O používa na liečbu či pomoc pri liečbe rôznych chronických ochorení ako je astma, artritída, epilepsia, depresia, druhy alergií, ekzému a kožných ochorení.

Je tiež účinným prostriedkom na zmiernenie všeobecnej únavy. Napriek mnohým výhodám, musia sa pri používaní N2O brať do úvahy nežiaduce vedľajšie účinky ako je závrat, pocit ospalosti, bolesť hlavy, zimnica a ďalšie.

Na prevenciu a liečbu týchto nežiaducich účinkov je potrebné užívať vhodné kombinácie liekov.

Rozdiel medzi oxidom dusným a oxidom dusnatým

Oxidy dusíka (N2O a NO) sú pomerne bežné chemické látky ktoré sú prítomné v prírode. Oxid dusný (N2O) a oxid dusnatý (NO) sú dva hlavné oxidy dusíka s veľmi odlišnými vlastnosťami a účinkami na životné prostredie.

Oxid dusný (N2O) sa v atmosfére nachádza len vo veľmi malých množstvách, avšak má veľké environmentálne a klimatické dopady. N2O je z väčšej časti prírodným plynom priamo zneškodňovaným oxidmi dusičitými, avšak tiež sa pridáva do atmosféry v dôsledku ľudských činností ako je spaľovanie fosílnych palív, hnojenie a poľnohospodárska výroba.

Medzi hlavné vedľajšie účinky oxidu dusného patrí ovplyvňovanie skleníkového efektu, ktorý je mnohonásobne silnejší než slabší účinok dusičnanov.

Oxid dusnatý (NO) je druhým najvšeobecnejším v atmosfére prítomným oxidom dusíka, ktorý bol vytvorený pri zhoršovaní účinkov spaľovania fosílnych palív a taktiež pri nadmernom hnojení poľnohospodárskej pôdy.

NO je často označovaný za príčinu oneskorenia vývoja plodu alebo až úmrtia embrya. Pôsobením oxidu dusnatého v krvi sa znižuje hladina kyslíka, čo môže viesť k zrýchlenému tepu srdca a častému dýchaniu.

Je tiež známe, že oxid dusnatý poškodzuje membrány pľúc a žalúdok, čo môže viesť k akútnym ochoreniam alebo chronickému fajčeniu.

Aj keď oxid dusný a oxid dusnatý sú oxidy dusíka, majú odlišné vlastnosti, účinky a životne dôležité vplyvy. Oxid dusný má významné dopady na klímu, zatiaľ čo oxid dusnatý je oxidom, ktorý vážne ohrozuje životné prostredie a ľudské zdravie. Skrátene povedané, oxid dusný prispieva ku globálnemu otepľovaniu, a oxid dusnatý poškodzuje životné prostredie a ohrozuje zdravie ľudí a zvierat.

Aké sú nežiaduce účinky celkovej anestézie?

Celková anestézia je anestetická technika používaná chirurgmi na prevenciu bolesti počas chirurgických zákrokov, ako sú napríklad operácie brucha alebo rôzne operácie končatín. Je to úžasná technológia, ktorá dokáže premeniť najtvrdšie chirurgické zákroky na mierny proces, teraz však musíme zvážiť aj možné nežiaduce účinky celkovej anestézie.

  • Jednou z najčastejších nežiaducich účinkov celkovej anestézie je strata pamäte. Lekári už dlho hovoria o „anestetickej amnézii“, čo znamená, že pacienti strácajú akékoľvek spomienky na operáciu po ukončení anestézie. To je zvyčajne dočasný stav a časom sa obnoví.
  • Ďalším často pozorovaným nežiaducim účinkom sú bolesti hlavy. Bolesti hlavy sú často spojené s anestéziami a niektorí pacienti môžu dokonca cítiť bolesti hlavy až po ukončení celkovej anestézie. Navyše, to môže trvať dosť dlho, kým tieto bolesti hlavy úplne nezmiznú.
  • Ďalším rizikom spojeným s celkovou anestéziou je alergická reakcia. Pri podávaní opiátov alebo benzodiazepínov môžu niektorí pacienti reagovať negatívne, čo môže viesť k alergickým reakciám. V zriedkavých prípadoch môžu alergické reakcie prerásť do anafylaktického šoku. Môžu sa tiež objaviť návaly horka, rýchla tepová frekvencia, potenie a dýchavičnosť.

Chirurgovia preto užívajú prísnu prípravu svojich pacientov na celkovú anestéziu, čo zahŕňa vyšetrenie alergií, proti ktorým by pacient mohol reagovať. U niektorých ľudí môžu byť po celkovej anestézii pozorované psychické poruchy – od depresie až po úzkosť. To je tiež iba dočasný stav.

Lekári tiež uvádzajú, že niektorí pacienti môžu byť po celkovej anestézii náladoví alebo majú vážne problémy so sústredením.

Ako je možné vidieť, všetky vyššie uvedené nežiaduce účinky sú iba dočasné a väčšina z nich je mierna, avšak pacient by mal byť informovaný o týchto potenciálnych nežiaducich účinkoch pred podstúpením operácie s celkovou anestéziou. Nielenže môžu vedieť, čo očakávať po anestézii, avšak budú tiež môcť lepšie rozumieť svojmu lekárovi a jeho rozhodnutiu.

Vyšetrenia potrebné pred použitím anestézie

V súčasnej dobe je vo všeobecnej anestézii potrebné vykonať rôzne vyšetrenia. Ide o nevyhnutnosť, pretože účinok anestézie musí byť maximálny a riziko jeho nežiaducich účinkov minimálne. Vyšetrenia sú nevyhnutné, aby sa zistila akákoľvek prítomná choroba alebo stav, ktorý by mohol byť pre pacienta rizikom, ak sa bude vykonávať anestézia.

Všetky vyšetrenia musia vykonávať odborníci, ako lekári anestéziológovia, ktorí majú potrebné skúsenosti a znalosti pre posúdenie rizík spojených s anestéziou. Ide o nasledujúce testy:

  • Klinické vyšetrenie: Vyšetrenie môže zahŕňať dôkladné vypočutie obehového a respiračného systému pacienta, vyšetrenie úst, očí, nosa a krku a vyšetrenie končatín.
  • Anamnéza: Ide o formálny rozhovor medzi lekárom a pacientom, ktorý môže zahŕňať otázky o prítomnosti existujúcich chorôb, úrazov alebo operácií.
  • Laboratórne testy: Tento typ testov zahŕňa krvné testy na zistenie základných údajov o hemoglobíne, obličkových funkciách, glukóze alebo iných biochemických látkach.
  • 4. Elektrokardiografia (EKG): EKG je test na zistenie, či srdce pracuje správne.
  • 5. RTG srdca: RTG srdca slúži na získanie viac informácií o srdci a pľúcach pacienta.
  • 6. Iné testy (podľa potreby): Ak je to potrebné, môže sa vykonať CT alebo MRI sken, na vyšetrenie mozgu, nechirurgický ultrazvuk pre vyšetrenie pacientovej hornej a dolnej časti tela alebo vyšetrenie echokardiografické, ktoré sa vykonáva na vyšetrenie srdca.
  • 7. Vyšetrenie anestetikálov: Toto vyšetrenie sa vykonáva, aby sa zistilo, aká je účinnosť používaného anestetika a či sa pre pacienta nenachádzajú žiadne podozrenia na zvýšené riziko intolerancie výkonu anestézie.

Všetky tieto vyšetrenia sa musia vykonať v určitom čase pred vykonaním anestézie. Cieľom vyšetrení je identifikácia rizík spojených s použitím anestézie. Ak sa ukážu, môžu byť veľmi dôležité pre oddialenie anestézie alebo jej úplného zrušenia pre zaistenie bezpečia pacienta.