Počúvajte svoje telo a nedovoľte mu vyhorieť
Utorok, 24. September 2013, 14:58, Zverejnil
Predstavte si, že jazdíte svojim autom tak, že ho veľmi nešetríte. Zabudnete natankovať, a keď sa nafta minie, začne svietiť kontrolka. Ak to neriešite, prejdete ešte pár kilometrov a potom zadriete motor. Auto je nepojazdné, musí ísť do servisu a oprava dá zabrať vašej peňaženke. A pritom, mohli ste tomuto stavu predísť, keby ste venovali pozornosť varovným signálom.
Človek funguje podobne ako auto. Má svoje potreby, ktoré keď dlhodobejšie ignoruje, organizmus sa dostáva do ohrozenia a začína svietiť výstražná kontrolka. Telo upozorňuje na nebezpečenstvo. Keď varovania dlhodobo ignorujete, vyhoríte. Ak máte pocit celkovej fyzickej a psychickej vyčerpanosti, pociťujete únavu, sledujete že váš výkon klesá, máte stavy depresie a úzkosti, problémy so sústredením, poruchy spánku, pocit permanentného stresu a tlaku alebo pocit „opotrebovanosti“, môže sa jednať o syndróm vyhorenia.
Stáva sa vám, že keď ráno zazvoní budík, nechce sa vám ísť do práce? Zažívate stresy z toho, čo vás čaká každý deň? Cítite v práci permanentnú únavu a vaše nasadenie je nulové? Večer padáte od vyčerpania a v poslednom období sa na vás lepia choroby oveľa častejšie akokedysi? Zastavte sa. Je čas zamyslieť sa nad tým, čo sa deje. Možno ste momentálne len trocha prepracovaní, no možno je to vážnejšie. Stres, frustrácia, celková apatia a nezáujem o prácu môžu v sebe ukrývať príznaky syndrómu vyhorenia.
Podľa Global Occupational Health Network programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má syndróm vyhorenia tri atribúty: emočné vyčerpanie, depersonalizáciu a pocit osobného zlyhania.
Emočné vyčerpanie vyjadruje pocit, že už nemáte iným viac čo dať. Patria k nemu pocity bezmocnosti, depresie, hnevu či nepriateľstva. Depersonalizácia reprezentuje pocit odcudzenia a osobné zlyhanie vo vás vyvoláva pocit, že ste nedosiahli žiadané výsledky a aj to, čo ste dosiahli, je bezcenné.
Syndróm vyhorenia sa dnes stáva nechceným sprievodcom ľudí v povolaniach náročných na komunikáciu a empatiu. Syndróm vyhorenia vzniká ako dôsledok maximálneho pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať. Ľudia si ho neradi priznajú a varovné signály ignorujú. Človek postihnutý syndrómom je cynický, prehnane kritický k sebe i okoliu. Vnútorne má pocit, že zlyhal, stráca odvahu i kreatívne schopnosti a samozrejme chuť do práce.
Syndróm vyhorenia má niekoľko fáz:
Nadšenie – príchod do nového pracovného prostredia sprevádza nadšenie a chuť pracovať.
Stagnácia – nastáva, keď človek zistí, že jeho predstavy sa líšia od reality. Úlohy, ktoré na začiatku plnil rád, ho zrazu obťažujú.
Frustrácia – väčšinu javov na pracovisku vníma človek negatívne, potláča vlastné potreby, má poruchy spánku, ale stále si to nepripúšťa, má skôr tendencie presviedčať sa, prečo musí urobiť to či ono. Práve v tomto období je náchylný na vznik závislostí. Mení rebríček hodnôt, odsúva rodinu, priateľov.
Dehumanizácia a depersonalizácia – človek už takmer rezignoval, stráca kontakt sám so sebou, nerozumie svojim pocitom a prežíva vnútornú prázdnotu. Sociálny život už zanedbal a môže vznikať závislosť od jedného človeka z pracoviska. Spoločne sa podporujú v myšlienkach, aké to majú ťažké, navzájom sa utvrdzujú v tom, že sú nedocenení.
Vyhorenie – pokiaľ sa situácia nerieši, dochádza k samotnému syndrómu vyhorenia.
Spúšťače „syndrómu vyhorenia“
– veľké množstvo práce v kombinácii s nedostatkom času vedie k vyčerpaniu síl
– pocit, že nemôžem výsledky svojej práce ovplyvniť, nemôžem ich kontrolovať, vedie k frustrácii, takáto práca človeka neteší, postupne ho emočne vyčerpáva
– nízke finančné ohodnotenie dáva človeku spätnú väzbu, že jeho práca, aj keď je namáhavá, nie je pre okolie dôležitá, čím väčší je rozdiel medzi množstvom energie, ktorú práci venuje, a finančným ohodnotením, tým väčšia je frustrácia z takejto práce
– zlá atmosféra spôsobená napätím, nejasne určenými kompetenciami, aroganciou, agresivitou, klientelizmom apod.
– pokiaľ práca vnucuje človeku hodnoty, s ktorými nie je vnútorne stotožnený, resp. ho núti porušiť hodnoty, ktoré sú mu vlastné, zvyšuje sa u neho prežívanie stresu
Prevencia „syndrómu vyhorenia“ – Počúvajte svoje telo
– Jasnosť – majte jasno v tom kde ste a kam kráčate (majte stanovené ciele). Pracujte na svojich vlastnostiach, ktoré spôsobujú zbytočne stratu energie (agresivita, závisť, nepozornosť, nespokojnosť, netrpezlivosť).
– Sociálna opora – blízkosť dôvernej osoby (kolega, členovia rodiny, priatelia), ktorá poradí a ponúkne úprimnú spätnú väzbu. Starajte sa o kvalitu vzťahov.
– Naučte sa hovoriť „nie“– správajte sa asertívne a venujte sa svojim stanoveným prioritám. Nepodávajte stále pomocnú ruku s tým, že vlastné povinnosti odkladáte na neskôr.
– Relaxujte – pravidelne si vymedzte čas na uvoľnenie a oddych (hudba, prechádzky, čítanie).
– Pestujte si zmysel pre humor
– Časový manažment – naučte sa správne hospodáriť s časom (je vhodné mať usporiadané pracovné dokumenty a kontrolovať maily v presne určenú dobu).
– Stanovte si priority– vypracujte si plán priorít a nezabúdajte na oddychové prestávky. Delegujte bez pocitu viny.
– Eliminujte negatívne myslenie – nestrácajte čas zaoberaním sa tým, čo sa vám nepodarilo, neľutujte sa, ale predovšetkým myslite na dosiahnuté úspechy a vychutnávajte si to, čo má pre vás hodnotu. Zamerajte pozornosť na riešenie problémov, nie na problémy samotné. Myslite pozitívne a racionálne.
– Pracujte na zvyšovaní sebadôvery – vnímajte náročné pracovné úlohy ako výzvy, buďte otvorení novým možnostiam a skúsenostiam. Poznajte sami seba, využívajte svoje prednosti a silné stránky a akceptujte nedostatky, povahové rysy a vlastnosti.
– Vyjadrujte svoje pocity– úprimne a otvorene vyjadrujte svoj názor. Taktiež je dôležité vedieť vyjadriť nesúhlas, neduste negatívne emócie v sebe. Nedajte sa vtiahnuť do niečoho, s čím vnútorne nesúhlasíte. Riešte konflikty s ľuďmi racionálne, bez emócií a pokiaľ možno, predchádzajte im.
– Vyčiarknite zo života aktivity, ktoré vás netešia – Venujte sa veciam, ktoré vás napĺňajú energiou a dávajú chuť žiť (rodina, priatelia, hudba, prechádzky, šport, adrenalín). Ak máte pocit, že vás dlhodobo vaša práca unavuje, nenapĺňa a dokonca vás ničí, je čas poobzerať sa po novom mieste.
– Všímavosť okolia – v prípade, ak ste v práci príliš nervózni, je vhodné požiadať kolegu, aby vás na to upozornil. Skôr si túto skutočnosť uvedomíte a naučíte sa v správnej chvíli oddychovať a stav napätia postupne eliminovať.
– Rozvaha – jej zachovanie v záťažových situáciách je nesmierne dôležité. Aj negatívne skúsenosti nás posúvajú vpred a mnohému nás naučia. Podstatné je vedieť si uvedomiť, ako sa v týchto situáciách správame a postupne sa snažiť naučiť reagovať efektívnejšie.
– Hľadajte ponaučenia – vo všetkom hľadajte ponaučenie a kľúčové myšlienky o vás a vašom živote.
Najdôležitejší pracovný nástroj, ktorý máme k dispozícii, sme my sami. Na rozdiel od auta, seba nemôžeme vymeniť za nový kus. Môžeme len zmeniť postoj k sebe. Prvým krokom, ako predchádzať „vyhoreniu“ je zachytiť signál „vyhorenia“ a druhým povedať si stop.
Publikováno: 8. 8. 2018
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
