Mýty o sóji

Sója je druh strukoviny, ktorá je známa už po stáročia a v mnohých častiach sveta sa hojne konzumuje. Ide o všestrannú potravinu, ktorá sa dá použiť na rôzne spôsoby. Sója je skvelým zdrojom rastlinných bielkovín.

Avšak o sóji koluje aj množstvo mýtov. Ktoré sa najčastejšie vyskytujú v povedomí ľudí? Je na nich niečo pravdivé? Aj to prezradí tento článok.

Sója – strukovina plná živín

Sója je druh strukoviny, ktorá je známa už po stáročia a v mnohých častiach sveta sa hojne konzumuje. Ide o všestrannú potravinu, ktorá sa dá použiť na rôzne spôsoby a je skvelým zdrojom rastlinných bielkovín.

Sója je bohatým zdrojom esenciálnych mastných kyselín, vitamínov, minerálov a antioxidantov. Je tiež koncentrovaným zdrojom rastlinných bielkovín, pričom jedna šálka obsahuje 28 gramov bielkovín. Práve preto ju obľubujú najmú vegetariáni a vegáni.

Sója sa môže konzumovať celá, ako edamame alebo v iných formách ako sójové mlieko, tofu a sójová omáčka. Môžu sa použiť aj na výrobu tempehu, misa a iných fermentovaných sójových výrobkov.

Sójové bôby sú skvelým doplnkom každej stravy. Má nízky obsah nasýtených tukov, neobsahuje cholesterol a je skvelým zdrojom vlákniny. Štúdie tiež zistili, že konzumácia sóje môže pomôcť znížiť hladinu cholesterolu a znížiť riziko srdcových ochorení.

Sójové výrobky sa môžu používať aj ako náhrada mäsa v mnohých tradičných receptoch. Často sa používajú do miešaných jedál, polievok a šalátov a môžu sa použiť aj namiesto hovädzieho alebo hydinového mäsa v tacos, hamburgeroch a iných jedlách.

Sójové bôby majú veľa výživných zložiek a môžu byť skvelým doplnkom každej stravy. Ide o všestrannú potravinu, ktorá sa dá použiť na rôzne spôsoby a je skvelým zdrojom rastlinných bielkovín. Konzumácia sóje môže tiež pomôcť znížiť riziko srdcových ochorení a znížiť hladinu cholesterolu.

Prečo vznikajú mýty o sóji?

Máločo sa podpisuje pod kvalitu života tak výrazne ako to, čo človek konzumuje. Sója je potravina, ktorá je z viacerých hľadísk preukázateľne zdravá a dobrá pre ľudský organizmus.

No podobne ako to bolo v prípade iných plodín – napríklad zemiakov, vidia niektorí ľudia za ich rozšírením aj niečo viac, než len prirodzené zvýšenie dopytu po nich. Z toho plynú rôzne „konšpiračné tvrdenia“ založené na mylných alebo účelovo pozliepaných informáciách.

Výrobky na báze sóje sa v posledných rokoch stávajú čoraz populárnejšími medzi spotrebiteľmi, ktorí dbajú o svoje zdravie, ale okolo konzumácie sóje koluje mnoho mýtov. T

  • Jedným z najrozšírenejších mýtov o sóji je, že ide o nízkokalorickú potravinu. Hoci niektoré sójové výrobky sú nízkokalorické, mnohé sójové potraviny, ako napríklad sójová omáčka a edamame sú vysokokalorické. Treba dbať na veľkosť porcií a podľa možnosti si vyberať menej kalorické alternatívy.
  • Ďalším mýtom o sóji je, že ide o kompletnú bielkovinu. Hoci sója obsahuje všetkých deväť esenciálnych aminokyselín, množstvo bielkovín z nej nedokáže pokryť dennú potrebu dospelého človeka. Konzumácia iných rastlinných bielkovín, ako sú fazuľa a orechy alebo kombinácia sójových potravín s obilninami môže pomôcť zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín.
  • Ľudia sa často domnievajú, že sója môže zvyšovať hladinu estrogénu v tele. Hoci sója obsahuje rastlinné estrogény (fytoestrogény), štúdie nezistili žiadnu významnú zmenu hladiny estrogénu pri konzumácii sóje.
  • Niektorí ľudia vyjadrili obavy, že sója môže zvyšovať riziko niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny prsníka. Dôkazy však toto tvrdenie nepotvrdzujú. V skutočnosti sa konzumácia sóje spája so zníženým rizikom niektorých typov rakoviny vrátane rakoviny prostaty.
  • Niektorí ľudia sa obávajú, že sója môže byť alergénna. Alergia na sóju síce existuje, ale je pomerne zriedkavá. Väčšina ľudí môže sójové výrobky bezpečne konzumovať bez akýchkoľvek nepriaznivých účinkov.

Na záver možno povedať, že o sóji existuje mnoho mýtov, ale dôkazy ich nepotvrdzujú. Sója má mnoho zdraviu prospešných účinkov a v rámci zdravej výživy ju možno konzumovať s mierou. Tu je ešte niekoľko mýtov o sóji aj s vysvetlením.

Mýtus č. 1:  Zdravá môže byt iba fermentovaná sója

Nespracovaná sója vo svojej surovej forme, rovnako ako iné strukoviny alebo aj pšenica, obsahuje nestráviteľné, takzvané anti-nutričné látky. Ide o prirodzenú súčasť rastlín, akýsi obranný systém.

Rovnako, ako sa nehovorí o nestráviteľnosti fazule alebo pšenice, pretože sa pred konzumáciou upravia varením, nemožno za nezdravé alebo nestráviteľné označiť ani sójové výrobky, ktoré vznikajú tepelnou úpravou (varením) alebo kvasením fermentáciou.

Oba postupy sa pri úprave sóje používajú viac ako 1 000 rokov. Fermentácia je historicky mladšia, pôvodom je z Indonézie. Napríklad prvá doložená výroba tofu sa datuje už k 2. storočiu p.n.l.

Mýtus č. 2: Sója je zlá pre mužov alebo mýtus o mužských prsiach

Jedno z populárnych zavádzajúcich tvrdení hovorí, že mužom zo sóje rastú prsia. Túto legendu zrejme zapríčinila podobnosť slov „fytoestrogén“ (prirodzene sa vyskytujúca zložka rastlín) a „estrogén“ (ženský pohlavný hormón). Ide teda štruktúrou o dve celkom odlišné látky.

Klinické štúdie v skutočnosti ukazujú, že fytoestrogény v sóji – konkrétne takzvané izoflavóny, nijak neovplyvňujú hodnotu mužského pohlavného hormónu testosterónu ani cirkuláciu estrogénu.

V skutočnosti môžu muži profitovať z konzumácie sóje, keďže tá ako sa zdá znižuje riziko rakoviny prostaty.

Okrem toho, fytoestrogény človek prijíma v potrave napríklad aj z kapusty, brokolice, ryže alebo broskýň a nezdá sa, že by po nich muži akokoľvek fyzicky „zženšteli“.

Mýtus č. 3: Všetka sója je geneticky modifikovaná

Sója pestovaná pre potreby ľudskej konzumácie nesmie byť a ani nie je geneticky modifikovaná. Najviac konzumujú komerčne pestovanú GMO sóju v USA, ale aj vo svete hospodárske zvieratá.

Geneticky modifikované potraviny musia mať navyše jasne označenie na obale.

Mýtus č. 4: Sója zabraňuje absorbovaniu minerálov

Napriek tomu, že sója obsahuje veľké množstvo fytátov, ktoré obmedzujú príjem niektorých minerálov, nie je to u väčšiny ľudí problém. Tak je to aj v prípade iných druhov rastlinných potravín bohatých na fytáty (napríklad fazuľa, orechy a semienka).

Okrem toho, varená alebo fermentovaná sója má zníženú hladinu fytátov (na približne tretinovú hodnotu). Ostatné spôsoby prípravy sóje, ako je namáčanie, praženie alebo klíčenie, taktiež výrazne znižujú hladinu fytátov.

U ľudí, ktorí nekonzumujú mäso je rozumné začleniť do stravy viac potravín bohatých na zinok. Ale aj bez toho sú u nich väčšinou hodnoty tohto prvku v potrebnom rozmedzí.

V strave bohatej na rastlinné produkty sa naopak nachádza viac vitamínu C, ktorý značne zlepšuje vstrebávanie železa, takže aj napriek fytátom nie sú vegetariáni náchylnejší na jeho nedostatok.

Tí, čo sa živia rastlinnou stravou naopak vykazujú vyššiu hladinu horčíka. Rovnaké je to aj v prípade medi, ktorá je súčasťou hemoglobínu a jej príjem je efektívnejší pre ľudský organizmus z rastlinných zdrojov ako slivky, hrach, bôb či celozrnné obilie.

Mýtus č. 5: Sója je nebezpečná pre štítnu žľazu

Pravidelná, dokonca dlhoročná konzumácia sóje nemá vplyv na funkciu štítnej žľazy. Dokonca vo väčšine prípadov sója harmonizuje endokrinný systém, čiže nastoľuje rovnováhu v organizme.

Sójové potraviny maximálne môžu vplývať na účinnosť liečby tyreoidálnymi hormónmi, takže pacienti s pravidelným príjmom sóje môžu vyžadovať inú dávku ako tí, ktorí sóju nekonzumujú (väčšinou to však nutné nie je). Vo všeobecnosti je však denná dávka asi 100 g úplne bezpečná aj pre pacientov s poruchou štítnej žľazy. 

Každodenná konzumácia sóje vo výške až 2 sójových jedál denne je aj doporučením autorít v oblastí výživy ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA)