Mýty o sóji
Voľné pokračovanie faktov o sóji ukončíme mýtmi o sóji, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v povedomí ľudí.
Prečo vznikajú mýty o sóji?
Máločo sa podpisuje pod kvalitu nášho života tak výrazne ako to, čo jeme. Sója je potravina, ktorá je z viacerých hľadísk preukázateľne zdravá a dobrá pre ľudský organizmus.
No podobne ako to bolo v prípade iných plodín – napríklad zemiakov, vidia niektorí ľudia za ich rozšírením aj niečo viac, než len prirodzené zvýšenie dopytu po nich. Výsledkom sú rôzne „konšpiračné tvrdenia“ založené na mylných alebo účelovo pozliepaných informáciách.
Mýty pri serióznom skúmaní však pôsobia skôr ako námet do rubriky vtipov. Tu sú najčastejšie z nich aj s vysvetlením, ktoré je založené na vedeckom poznaní a overených dôkazoch.
Mýtus č. 1: Zdravá je iba fermentovaná sója
Nespracovaná sója vo svojej surovej forme, rovnako ako iné strukoviny alebo aj pšenica, obsahuje nestráviteľné, takzvané anti-nutričné látky. Ide o prirodzenú súčasť rastlín, akýsi obranný systém.
Rovnako, ako nehovoríme o nestráviteľnosti fazule alebo pšenice, pretože ich pred konzumáciou upravujeme varením, nemožno za nezdravé alebo nestráviteľné označiť ani sójové výrobky, ktoré vznikajú tepelnou úpravou (varením) alebo kvasením fermentáciou.
Oba postupy sú pri úprave sóje používané viac ako 1 000 rokov. Fermentácia je historicky mladšia, pôvodom je z Indonézie. Napríklad prvá doložená výroba tofu sa datuje už k 2. storočiu p.n.l.
Mýtus č. 2: Sója je zlá pre mužov alebo mýtus o mužských prsiach
Jedno z populárnych zavádzajúcich tvrdení hovorí, že mužom zo sóje rastú prsia. Táto legenda je zrejme zapríčinená podobnosťou slov „fytoestrogén“ (prirodzene sa vyskytujúca zložka rastlín) a „estrogén“ (ženský pohlavný hormón). Ide teda štruktúrou o dve celkom odlišné látky.
Klinické štúdie v skutočnosti ukazujú, že fytoestrogény v sóji – konkrétne takzvané izoflavóny, nijak neovplyvňujú hodnotu mužského pohlavného hormónu testosterónu ani cirkuláciu estrogénu.
V skutočnosti môžu muži profitovať z konzumácie sóje, keďže tá ako sa zdá znižuje riziko rakoviny prostaty.
Okrem toho, fytoestrogény prijímame v potrave napríklad aj z kapusty, brokolice, ryže alebo broskýň a nezdá sa, že by po nich muži akokoľvek fyzicky „zženšteli“.
Mýtus č. 3: Všetka sója je geneticky modifikovaná
Sója pestovaná pre potreby ľudskej konzumácie nesmie byť a nie je geneticky modifikovaná. Najväčším konzumentom komerčne pestovanej GMO sóje v USA, ale aj vo svete, sú hospodárske zvieratá.
Takže znova sa nachádzame pri tom, či je škodlivejšie jesť mäso alebo rastlinné bielkoviny.
Geneticky modifikované potraviny musia byť navyše jasne označené na obale.
Mýtus č. 4: Sója zabraňuje absorbovaniu minerálov
Napriek tomu, že sója obsahuje veľké množstvo fytátov, ktoré obmedzujú príjem niektorých minerálov, nie je to u väčšiny ľudí problém. Rovnako, ako v prípade iných druhov rastlinnej potravy, ktoré sú bohaté na fytáty (napríklad fazuľa, orechy a semienka).
Okrem toho, varená alebo fermentovaná sója má zníženú hladinu fytátov (na približne tretinovú hodnotu). Ostatné spôsoby prípravy sóje, ako je namáčanie, praženie alebo klíčenie, taktiež výrazne znižujú hladinu fytátov.
U ľudí, ktorí nekonzumujú mäso je rozumné začleniť do stravy viac potravín bohatých na zinok. Ale aj bez toho sú u nich väčšinou hodnoty tohto prvku v potrebnom rozmedzí.
V strave bohatej na rastlinné produkty sa naopak nachádza viac vitamínu C, ktorý značne zlepšuje vstrebávanie železa, takže aj napriek fytátom nie sú vegetariáni náchylnejší na jeho nedostatok.
Tí, čo sa živia rastlinnou stravou naopak vykazujú vyššiu hladinu horčíka. Rovnaké je to aj v prípade medi, ktorá je súčasťou hemoglobínu a jej príjem je efektívnejší pre ľudský organizmus z rastlinných zdrojov ako slivky, hrach, bôb či celozrnné obilie.
Mýtus č. 5: Sója je nebezpečná pre štítnu žľazu
Pravidelná, dokonca dlhoročná konzumácia sóje nemá vplyv na funkciu štítnej žľazy. Dokonca vo väčšine prípadov sója harmonizuje endokrinný systém, čiže nastoľuje rovnováhu v organizme.
Sójové potraviny maximálne môžu vplývať na účinnosť liečby tyreoidálnymi hormónmi, takže pacienti s pravidelným príjmom sóje môžu vyžadovať inú dávku ako tí, ktorí sóju nekonzumujú (väčšinou to však nutné nie je). Vo všeobecnosti je však denná dávka asi 100 g úplne bezpečná aj pre pacientov s poruchou štítnej žľazy.
Každodenná konzumácia sóje vo výške až 2 sójových jedál denne je aj doporučením autorít v oblastí výživy ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA)
Fakty a mýty o sóji – čo si ešte prečítať
Nasledujúce odkazy sú určené tým, ktorí majú záujem preniknúť ešte hlbšie do vzťahu medzi konzumáciou sóje alebo z nej vyrábaných rastlinných potravín a účinkami na zdravie človeka. Všetky odkazy pracujú s vedecky podloženými informáciami a názormi rešpektovaných odborníkov v oblasti zdravia, medicíny a životného štýlu.
- Breast Diseases Quarterly: Post-Diagnosis Soy Isoflavone Intake Is Not Harmful to Women with Breast Cancer (anglicky)
- Foodrevolution.org: The Truth About Soy (anglicky)
- Alexandra Frolkovičová: Fytoestrogény, sója namiesto antikoncepcie?
- Alexandra Frolkovičová: Sója – liečivé účinky
- Igor Bukovský: Sója a klamstvá o nej na internete
- Ambulancia klinickej výživy: Skoro všetko o sóji
- Potraviny-pre-mna.sk: Mäso versus športovci: športovci, štítna žľaza a iné
- Potraviny-pre-mna.sk: Piť, či nepiť kravské mlieko? To je otázka …
- The Huffington Post: 5 Myths About Soy You Probably Still Believe (anglicky)
- Soucitně – sprievodca vegánstvom: Nesuďme sóju predčasne
- Zivotazdravie.sk: Sója – oddeľme fakty od mýtov
Naša skúsenosť s konzumáciou sójových potravín – nielen s výrobou domáceho sójového mlieka a sóje, ktorá sa dá spracovať mnohými spôsobmi a doplní zdroje proteínov, ale aj náhrady funkčných potravín je len a len pozitívna a môžeme ju odporučiť.