Myslela si, že sú priateľky, no toto by na ňu nikdy v živote nepovedala!
Niekto ma šťastie na dobrých priateľov, iný zas majú šťastie na rodinu. Niekto ma oboje, niekto nie. A ak nie, tak si rodinu musí vynahradiť známymi. No ona na výber nemala. Nečakala, že ju druhá strana zneužije len pre svoj prospech.
Vychovávali ju starí rodičia. Okrem nich, manžela a detí nemala nikoho. Manžel jej ušiel za inou, deti sa rozutekali do sveta. Cítila sa často osamelá a smutná. Po novom vzťahu pátrať nechcela, lebo sa už nechcela popáliť. No spoločnosť iných ľudí jej stále chýbala. Tak sa rozhodla, že začne podnikať. Nebola boh vie aká veľkopodnikateľka, ale vystačila si. A takto sa dostala ku ženám, ktoré pracovali samé na seba.
Väčšinou išlo o malé prevádzky – kvetinárstvo, butik atď. Vzájomne sme si radili aj pomáhali v podnikaní. Tu som stretla Petru. Poznali sme sa dlhšie, no kým sme nezačali podnikať, nikdy sme sa bližšie nebavili. Časom sa z nás stali dobré priateľky , ktoré sa bavia a radia aj o bežných veciach a živote. Nebolo by moc, ak poviem, že Petra mi bola po čase ako sestra.
Petra mala už nejaký ten čas malé papiernictvo. Podľa mňa to nebol najlepší nápad, pretože ho mala v blízkosti veľkého nákupného centra, kde nájdete všetko. Samozrejme, že ľudia nakupovali veci skôr tam. Môj názor som jej zdôraznila, ale Petra ma presviedčala, že ľudia k nej chodia kvôli kvalite, nie pre nízke ceny.
Po lete prišla Petra za mnou s prosbou, či by som jej nemohla trocha finančne pomôcť. Čakala, že to bude najsilnejšie obdobie kvôli začiatku školy, ale s tržbami bola v mínuse. Pomyslela som si, že by mohla obchod radšej presťahovať na iné miesto, no ona chcela priestory osviežiť, zväčšiť ponuku a pridať nejaké darčeky. Chýbalo jej tritisíc eur. Požičala som jej, bola som si istá, že ona by spravila to isté.
Petre sa ale nedarilo ani po liftingu predajne a rozšírení sortimentu. Obchod nakoniec musela zavrieť. Mne povedala, že je na nule, svedomie môže mať čisté, nikomu nič nedlží. Okrem mňa, čo ju vraj trápi najviac. Uistila ma, že mi peniaze v čo najkratšom možnom čase vráti spať. Tak sa Petra vybrala za sestrou do Anglicka, kde sa chystala aj pracovať.
S Petrou som bola skoro každý v kontakte, aj keď bola preč. Po pár mesiacoch sa však odmlčala a aj na moje správy reagovala veľmi málo a pasívne. Nevedela som, čo sa deje, až mi jedného dňa napísala, že sa vracia domov a či ju prídem vyzdvihnúť na letisko. Tešila som sa, že bude späť, jej priateľstvo mi už aj trocha chýbalo.
Petra sa na prvý pohľad vôbec nezmenila, len už nebola taká srdečná a veselá. Aspoň nie smerom ku mne. Aby som s ňou mala kontakt, musela som sa ja ozvať ako prvá. Myslela som, že sa musí adaptovať, ale vídavala som ju hocikedy v meste na káve s inou známou. Keď som Petru opäť jedného dňa stretla v jednej kaviarni, prisadla som si k nej. Bola sama, tak som chcela využiť tu príležitosť a pripomenúť jej, kedy mi vráti späť moje peniaze. Petra sa ma s čudným výrazom v tvári spýtala, či som sa nepomýlila a nepridala k sume ešte jednu nulu. Tvrdila mi že si spomína , že si chcela požičať len tristo eur, ale nemá žiaden doklad, že sa tak stalo.
Jej reakcia bola pre mňa ako ľadová sprcha s krutým vytriezvením. Docvaklo mi, že som vlastne naletela podvodníčke, ktorá sa tvárila ako moja spriaznená duša a získala si postupne moju dôveru. Nemala som žiaden doklad, dala som jej všetko v hotovosti, bez papiera. Bola to hrozná chyba. Dokonca som chvíľu o sebe pochybovala a prezrela si staré výpisy z banky, akú sumu som vtedy vybrala. Časom ale vyšlo najavo, že som nebola jediná, od ktorej si ,,požičala“. Fungovala tak celé roky. Službičky zadarmo, drobné finančné injekcie…
Nemohla som ju odvtedy ani vidieť. Moja naivná povaha síce nejaký čas dúfala, že sa mi ozve, ospravedlní a splatí dlh, ale ako to u podvodníkoch chodí, mi samozrejme peniaze nikdy späť nevrátila. Samozrejme, nášmu kamarátstvu bol koniec. Vo vrátenie peňazí už nedúfam, na polícii som nepochodila, aj tak nemám žiaden dôkaz. Venujem sa ďalej podnikaniu a obklopujem sa podobne zameranými ľuďmi. Nemám medzi nimi žiadnu blízku priateľku, o ktorú by som sa mohla oprieť keď mi je ťažšie, ale neprekáža mi to, pretože som si už zvykla. Narodilo sa nám prvé vnúča a vyzerá to tak, že sa dcéra vráti späť domov, a ja sa nich veľmi teším.
Publikováno: 16. 3. 2018
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
