Čomu nás učia zlyhania?

V dnešnej dobe vládne perfekcionizmus. Chceme mať dokonalú rodinu, manžela/ku, deti, prácu, dovolenku, oblečenie, auto, techniku… A ak niečo v osobnom, či pracovnom živote nezvládneme, vždy sa nájde niekto, kto nám to patrične “vytmaví”. Ako sa však nenechať znechutiť svojimi vlastnými zlyhaniami, ale kráčať napriek nim ďalej?

1. NIE SI Z PORCELÁNU

To, že si v niečom zlyhal dokazuje len jednu vec – nie si z porcelánu, teda nie si dokonalý! Je to úľava však? Vôbec nemusíš na každú situáciu reagovať 100-percentne a bezchybne. Prečo si teda napriek tomu myslíš, že chyby nepatria k životu?

Je samozrejmé, že chyby je potrebné naprávať a stále by sme sa mali usilovať napredovať byť lepšími a svätejšími. Veľa ľudí však žije v obrovskom tlaku z toho, že v ničom nemôžu pochybiť. A ak sa už niečo také stane, tak sa automaticky začnú podceňovať a nezdravo obviňovať. Dnes sa teda slobodne nadýchni a zver Bohu svoju nedokonalosť. On ťa prijíma takého aký si, aj s tvojimi chybami!

2. POKORA

Koľkí z nás si vychutnávame, keď sa rozprávame o zlyhaniach a chybách iných. A pritom my máme dostatočnú “nálož” tých svojich. Keby sme trošku zmenili optiku a pozreli sa na kríž a nie na chyby druhých, uvidíme všetko v inom svetle. Každý z nás sme Ježišovi spôsobili a neustále spôsobujeme veľký zármutok – kvôli našim hriechom.

To nás však nemá viesť k beznádeji, ale k obrovskej vďačnosti a pokore. Ďakujme mu za to, čo pre nás všetkých urobil, že pre nás vydobyl spásu. Naše vlastné zlyhania nás teda môžu naučiť pokore, ktorá dokáže chápať a prijímať nielen vlastné chyby, ale aj chyby iných.

3. SPOZNÁŠ PRAVÝCH PRIATEĽOV

Pri spôsobení vlastných zlyhaní môžeš spoznať aj svojich pravých priateľov. Ten, komu na tebe skutočne záleží sa nebude báť ti povedať pravdu do očí, aj keď to bude pre neho veľmi nepríjemné a ťažké. Pravý priateľ ti to však povie do očí a nie všetkým ostatným naokolo.

Je skutočne veľmi veľkým darom, ak máš pri sebe niekoho, kto sa ťa snaží usmerniť v duchovnom a osobnom živote. Váž si takého človeka, pretože môže byť pre neho veľmi ťažké sa takto otvoriť, riskuje pri tom veľmi veľa, možno aj naštrbenie vášho priateľstva. 

4. NEBRAŤ SA PRÍLIŠ VÁŽNE

Niekedy sa nám v našom živote “podaria” také zlyhania, ktoré sú akoby lepidlom pre reči všetkých ostatných naokolo. Môže nás to veľmi zraniť, ak ľudia, ktorí nič nevedia o našich okolnostiach len tak naprázdno šíria reči o nás. Ty dobre vieš, prečo sa ti to, či ono nepodarilo, poznáš každú príčinu a rád by so tým dotyčným “vytmavil”. No nerob to.

Pomodli sa k Duchu Svätému o dar pokoja a viac sa nad ich slovami netráp. Len sa pousmej nad tým všetkým a ostaň aj napriek tomu radostný a vďačný za všetko, čo máš a čo si už vďaka Božej milosti dokázal. Keď sa budeš na veci pozerať s humorom, bude sa ti oveľa ľahšie a pokojnejšie žiť.

NA ZÁVER

Mnohí z nás by dosvedčili, že ľahšie sa im odpúšťajú chyby iných, ako svoje vlastné zlyhania. No napriek tomu sa pokús vykročiť na cestu odpustenia aj voči sebe samému. Ak máš v sebe hriechy, ktoré je potrebné vyznať, utekaj na svätú spoveď.

Ale potom sa už viac neobviňuj. Boh Ti odpustil, môžeš žiť v slobode Božích detí – a to nie je len fráza. Modlime sa teda za seba navzájom, aby si každý z nás dokázal odpustiť svoje zlyhania a žiť aj napriek nim naplno v pokoji a radosti.