Autoimunitné ochorenia: Boj so skrytými nepriateľmi v tele
Ľudské telo je komplexným systémom, ktorý dennodenne čelí rôznym hrozbám a nebezpečenstvám. No niekedy sa stane, že to najväčšie nebezpečenstvo prichádza zvnútra samého človeka. Autoimunitné ochorenia, ako autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, kože, alebo svalov, predstavujú situáciu, keď imunitný systém tela nesprávne rozpoznáva vlastné bunky a tkanivá. To spôsobuje, že obranný mechanizmus zaútočí na vlastné telo, čo môže viesť k závažným zdravotným problémom.
Článok sa zameriava na rôzne formy autoimunitných ochorení, ich príznaky, liečbu a spôsoby, ako sa dajú identifikovať títo neviditeľní nepriatelia v tele. Okrem toho aj na dve konkrétne autoimunitné choroby – SIBO a DNA chorobu – a ich príznaky.
Autoimunitné ochorenie
V zdravom tele má človek obranný mechanizmus, imunitný systém, ktorý ho chráni pred vonkajšími hrozbami, ako sú baktérie, vírusy a iné patogény. Tento systém je komplexnou sieťou buniek a proteínov, ktoré sú dizajnované na identifikáciu a elimináciu týchto hrozieb. Avšak, niekedy sa táto obranná „armáda“ začne obracať voči vlastnému telu, čo vedie k autoimunitným ochoreniam.
Autoimunitné ochorenia sú súborom zdravotných stavov, pri ktorých imunitný systém rozpoznáva vlastné bunky a tkanivá za cudzie. Namiesto toho, aby chránil organizmus, začne ho napádať.
Tieto ochorenia môžu ovplyvniť takmer akúkoľvek časť tela, od štítnej žľazy, ktorá riadi naše hormóny, cez pokožku a svaly, až po vnútorné orgány. Existujú stovky autoimunitných ochorení, a každé z nich sa vyznačuje inými príznakmi a ovplyvňuje rôzne časti tela.
Príčiny autoimunitných ochorení
Pokiaľ ide o príčiny autoimunitných ochorení, vedci ešte stále intenzívne skúmajú túto problematiku. Ide o zložitý mechanizmus, ktorý nie je úplne pochopený. Avšak, existujú určité faktory, ktoré sa zdajú byť spojené s vývojom týchto ochorení.
| Genetická predispozícia: | V genetike existujú určité gény, ktoré zvyšujú riziko vzniku autoimunitných ochorení. Ak má človek príbuzných s autoimunitným ochorením, môže mať väčšie riziko jeho vývoja. |
| Okolité faktory: | Okrem genetických faktorov sa zdá, že vonkajšie prostredie a expozícia určitým toxickým látkam alebo infekciám môže spustiť reakciu imunitného systému voči vlastným bunkám. |
| Hormonálne zmeny: | Niektoré autoimunitné ochorenia sa objavujú častejšie u žien než u mužov, čo môže súvisieť s hormonálnymi zmenami počas života. |
| Stres a špecifické životné udalosti: | Niekedy sa autoimunitné ochorenia môžu objaviť po stresujúcich životných udalostiach alebo po náraze na infekciu. |
Ako sa dá zistiť autoimunitné ochorenie
To, ako sa dá zistiť autoimunitné ochorenie môže byť náročný proces, pretože mnoho týchto ochorení sa môže prejaviť neštandardnými a zdanlivo nesúvisiacimi príznakmi. Avšak, existuje niekoľko spôsobov, ktorými môžu lekári diagnostikovať tieto stavy a poskytnúť pacientom potrebnú liečbu. Tu je niekoľko zaujímavých informácií o tom, ako sa dá zistiť autoimunitné ochorenie.
| Krvné Testy: | Krvné testy sú často prvým krokom pri diagnostike autoimunitného ochorenia. Jedným z najbežnejších testov je meranie hladín protilátok v krvi. Protilátky sú molekuly, ktoré imunitný systém produkuje na boj proti cudzím látkam. Krvné testy môžu tieto protilátky odhaliť. |
| Imunohistochémia: | Pri autoimunitných ochoreniach, ktoré postihujú tkanivá alebo orgány, môže byť urobená biopsia tkaniva. Toto tkanivo je potom analyzované pomocou metódy nazývanej imunohistochémia, ktorá umožňuje identifikovať zápal a imunitnú reakciu priamo v tkanive. |
| Obrazové testy: | Autoimunitné ochorenia môžu mať fyziologické následky, ktoré sú viditeľné na rôznych obrazových testoch. Napríklad autoimunitné ochorenie štítnej žľazy sa môže prejaviť na ultrazvukových alebo CT snímkach tým, že ukáže nezvyčajné zmeny v žľaze. |
| Vyšetrenia a anamnéza: | Lekár bude zisťovať príznaky a históriu pacienta, pretože niektoré autoimunitné ochorenia môžu mať charakteristické symptómy. Napríklad, Crohnova choroba často spôsobuje chronické zažívacie problémy, zatiaľ čo reumatoidná artritída postihuje kĺby. |
| Eliminačná diéta: | V niektorých prípadoch môže byť autoimunitné ochorenie spojené s potravinovými alergiami alebo intoleranciami. Eliminačná diéta, kde sa postupne odstraňujú určité potraviny z jedálnička, môže pomôcť identifikovať potraviny, ktoré môžu spúšťať imunitnú reakciu. |
Je dôležité poznamenať, že diagnostika autoimunitného ochorenia môže byť komplexná a vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, ako sú reumatológovia, gastroenterológovia alebo dermatológovia. Včasná diagnóza a liečba sú však kľúčové pre zvládnutie týchto ochorení a minimalizáciu ich vplyvu na každodenný život pacienta.
Zoznam autoimunitných ochorení
Existuje veľké množstvo autoimunitných ochorení, ktoré môžu postihnúť rôzne orgány a tkanivá. Tu je zoznam niektorých autoimunitných ochorení.
| Reumatoidná artritída: | Toto ochorenie postihuje kĺby, spôsobuje zápal a deformácie kĺbov. Príznaky zahŕňajú bolesť, opuchy a obmedzenú pohyblivosť. |
| Systémový lupus erythematosus (SLE): | SLE ovplyvňuje rôzne orgány a systémy tela, vrátane kože, kĺbov, obličiek a srdca. Je charakterizovaný zápalom a tvorbou protilátok proti vlastným bunkám. |
| Celiakia: | Celiakia je ochorenie, pri ktorom konzumácia lepku (proteínu obsiahnutého v pšenici, raži a jačmeni) spôsobuje poškodenie tenkého čreva. To môže viesť k rôznym tráviacim problémom a nedostatočnému vstrebávaniu živín. |
| Trieda 1 diabéty (diabetes mellitus): | Pri tejto forme cukrovky sa imunitný systém obracia proti vlastným inzulín-produkujúcim bunkám pankreasu, čo vedie k chronickému nedostatku inzulínu. |
| Sjögrenov syndróm: | Sjögrenov syndróm postihuje slinné žľazy a slzné žľazy, čo vedie k suchým očiam a suchej ústnej dutine. |
| Autoimunitná tyreoiditída: | Toto je skupina autoimunitných ochorení štítnej žľazy, vrátane Hashimotovej tyreoiditídy (hypotyreóza) a Gravesovej choroby (hypertyreóza). Tieto stavy ovplyvňujú hormonálnu reguláciu organizmu. |
| Skleróza multiplex (SM): | SM postihuje centrálny nervový systém, vrátane mozgu a miechy, a vedie k rozličným neurologickým príznakom. |
| Crohnova choroba: | Ochorenie, ovplyvňujúce tráviaci trakt a spôsobuje zápalné lézie v črevách. |
| Lupoidná hepatitída: | Lupoidná hepatitída je autoimunitné ochorenie pečene, ktoré môže spôsobiť chronické zápaly a poškodenie pečeňových buniek. |
| Reumatoidná horúčka: | Toto ochorenie môže postihnúť srdce, kožu, kĺby a mozog a je často spôsobené predchádzajúcou streptokokovou infekciou hrdla. |
Ako liečiť autoimunitné ochorenie
Liečba autoimunitných ochorení sa líši v závislosti od konkrétneho ochorenia a jeho závažnosti. Tu je však všeobecný prehľad o spôsoboch, ako sa liečia autoimunitné ochorenia.
| Lieky na potlačenie imunitného systému: | Tieto lieky sú zamerané na potlačenie nadmernej aktivity imunitného systému, ktorý útočí na vlastné bunky a tkanivá. Steroidy a imunosupresíva sú často používané lieky. Ich cieľom je znížiť zápal a zmierniť príznaky ochorenia. |
| Biologické lieky: | Tieto lieky sú špeciálne navrhnuté tak, aby cielili na konkrétne časti imunitného systému. Sú často používané pri autoimunitných ochoreniach, ako je reumatoidná artritída a Crohnova choroba. |
| Lieky na kontrolu symptómov: | Niektoré autoimunitné ochorenia sa liečia liekmi na kontrolu konkrétnych symptómov. Napríklad, pri autoimunitných ochoreniach štítnej žľazy môžu byť predpísané hormóny štítnej žľazy. |
| Imunoterapia: | V niektorých prípadoch sa používa imunoterapia na modifikáciu imunitného systému a zlepšenie jeho funkcie. To môže zahŕňať použitie monoklonálnych protilátok alebo iných liekov. |
| Životný štýl a strava: | Zmeny v životnom štýle a strave môžu pomôcť kontrolovať príznaky autoimunitného ochorenia. Zdravá strava, dostatok spánku, cvičenie a zníženie stresu môžu byť prospešné. |
| Fyzioterapia a rehabilitácia: | Pri autoimunitných ochoreniach, ktoré ovplyvňujú pohybový aparát, ako sú reumatoidná artritída alebo lupus, môže byť fyzioterapia a rehabilitácia dôležitou súčasťou liečby na zlepšenie pohyblivosti a bolesti. |
| Podpora pacientov: | Psychická podpora a vzdelávanie o ochorení sú kľúčové pre pacientov s autoimunitnými ochoreniami. Podpora od rodiny, priateľov a podpora od odborníkov môže pomôcť pacientom zvládať ochorenie. |
Je dôležité mať na pamäti, že to, ako liečiť autoimunitné ochorenia je často dlhodobý proces a vyžaduje spoluprácu s lekárom alebo odborníkom na autoimunitné ochorenia. Každý prípad je individuálny, a preto je dôležité mať presnú diagnózu a sledovať liečbu, ktorá je najvhodnejšia pre dané ochorenie.
Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy
Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy sa nazýva aj autoimunitná tyreoiditída alebo Hashimotova tyreoiditída. Toto ochorenie postihuje štítnu žľazu, malý orgán umiestnený v krku, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii metabolizmu v tele. Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy je jedným z najbežnejších autoimunitných ochorení a postihuje predovšetkým ženy, hoci môže postihnúť aj mužov.
Toto ochorenie je spôsobené tým, že imunitný systém tela začne produkovať protilátky, ktoré útočia na vlastné bunky štítnej žľazy. Tieto protilátky ničia tkanivo štítnej žľazy a postupne vedú k jej zničeniu. Dôsledkom tohto procesu je postupné zníženie produkcie hormónov štítnej žľazy, čo môže mať výrazný vplyv na celkový metabolizmus a energetickú rovnováhu tela.
Symptómy autoimunitného ochorenia štítnej žľazy môžu byť rôznorodé a zahŕňajú únavu, zvýšenú hmotnosť, depresiu, chlad, problémy s koncentráciou a kožné problémy. Mnoho týchto príznakov môže byť spájaných s poklesom hladiny hormónov štítnej žľazy, najmä hormónu nazývaného tyroxín.
Liečba tohto autoimunitného ochorenia sa zameriava na nahradenie chýbajúcich hormónov štítnej žľazy prostredníctvom liekov obsahujúcich syntetický tyroxín. Týmto spôsobom sa snaží obnoviť normálnu hladinu hormónov v tele a minimalizovať príznaky ochorenia. V niektorých prípadoch môže byť potrebné aj chirurgické odstránenie časti alebo celej štítnej žľazy.
Autoimunitné ochorenie kože
Autoimunitné ochorenie kože je skupina porúch, pri ktorých imunitný systém tela neprimerane útočí na bunky a tkanivá kože. Tieto ochorenia môžu postihovať rôzne vrstvy kože a prejavovať sa rôznymi spôsobmi. Existuje niekoľko rôznych autoimunitných ochorení kože, z ktorých niektoré sú pomerne zriedkavé, ale môžu mať výrazný vplyv na kvalitu života postihnutých jedincov.
Jedným z najčastejších autoimunitných ochorení kože je lupus erythematodes, často nazývaný jednoducho lupus. Toto ochorenie môže mať rôzne formy a ovplyvňovať rôzne časti tela, vrátane kože, kĺbov, obličiek, srdca a ďalších orgánov. Lupus sa môže prejaviť vyrážkami na tvári a iných častiach tela, ktoré môžu byť sprevádzané bolesťou a opuchom kĺbov.
Iným autoimunitným ochorením kože je sklerodermia, ktorá spôsobuje zvýšenú tvorbu kolagénu v koži a môže viesť k stuhnutiu a zhrubnutiu kože. Toto ochorenie môže tiež postihovať vnútorné orgány, ako sú pľúca a obličky. Prejavy sklerodermie sa môžu líšiť od miernych až po ťažké a ovplyvňovať rôzne časti tela.
Liečba autoimunitných ochorení kože závisí od konkrétneho ochorenia a jeho závažnosti. Môže zahŕňať lieky na potlačenie imunitného systému, kortikosteroidy na zmiernenie zápalu kože a fyzioterapiu na zlepšenie svalovej sily a flexibility. Je dôležité si uvedomiť, že autoimunitné ochorenia kože sú chronické a môžu vyžadovať dlhodobú lekársku starostlivosť a riadenie príznakov.
Autoimunitné ochorenie svalov
Autoimunitné ochorenie svalov je stav, pri ktorom imunitný systém tela napáda svaly. To môže spôsobiť bolesť, slabosť a únavu. Existuje mnoho rôznych autoimunitných ochorení svalov, vrátane Myasténia gravis, Polymiositída, Inkluzná telesná myozitída a Myositis ossificans progressiva.
Príznaky autoimunitného ochorenia svalov sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho ochorenia. Niektoré bežné príznaky zahŕňajú bolesť svalov, slabosť svalov, únavu, zápal, zvýšenú teplotu a kŕče.
Diagnóza autoimunitného ochorenia svalov môže byť náročná, pretože sa môže podobať príznakom iných stavov. Lekár bude pravdepodobne vykonávať fyzické vyšetrenie a objedná krvné testy, testy funkcie svalov a iné testy, aby vylúčil iné stavy.
Liečba autoimunitného ochorenia svalov sa zameriava na potlačenie imunitného systému. Lekár môže predpísať lieky, ako sú kortikosteroidy, imunosupresíva alebo biologická liečba. Môže tiež vyžadovať fyzikálnu terapiu na posilnenie svalov.
Čo je SIBO a aké má príznaky
SIBO je skratka pre bakteriálne prerastanie tenkého čreva. Je to stav, pri ktorom sa v tenkom čreve nachádza príliš veľa baktérií. Tenké črevo je zvyčajne domovom len pre malé množstvo baktérií, pretože jeho prostredie je príliš kyslé a má vysokú koncentráciu enzýmov.
Príznaky SIBO sa môžu líšiť v závislosti od toho, koľko baktérií je v tenkom čreve a od toho, či má človek nejaké pridružené ochorenia. Medzi najčastejšie príznaky SIBO patrí nadúvanie, hnačka, zápcha a nevysvetliteľný nedostatok vitamínov (najmä B12).
Príčiny SIBO nie sú úplne známe, ale existujú niektoré faktory, ktoré môžu prispievať k vzniku, napr.:
- nízka pohyblivosť čriev
- dysbióza črevného mikrobiómu
- hypochlórhydria (nízka hladina žalúdočnej kyseliny)
- štrukturálne rozdiely v tráviacom trakte
- nadmerná konzumácia alkoholu
Príznaky SIBO a samotná diagnóza nie je vždy jednoduchá. Lekár môže predpísať testy stolice alebo krvi, aby vylúčil iné ochorenia. Ak sa tieto testy ukážu ako negatívne, lekár môže odporučiť ďalšie testy, ako je test sladenej vody s laktulózou alebo test hydrogen-alebo methane-producing breath test (H2-alebo CH4-PBT).
Liečba SIBO závisí od závažnosti stavu. V miernych prípadoch môže stačiť zmena stravy alebo užívanie probiotík. V závažnejších prípadoch môže byť potrebná antibiotická liečba.
Príznaky choroby DNA
Choroba DNA, známa aj ako DNA artritída alebo podagra, je bolestivé a chronické ochorenie, ktoré postihuje kĺby. Toto ochorenie je spôsobené nadmerným hromadením kyseliny močovej v tele, čo spôsobuje zápaly a bolesť. Príznaky DNA choroby môžu byť intenzívne a spôsobovať značné nepohodlie.
Medzi najbežnejšie príznaky DNA choroby patria:
- Bolesť kĺbov: Zvyčajne postihuje jediný kĺb naraz, najčastejšie veľký palec na nohe. Bolesť je často náhla, intenzívna a môže spôsobiť obmedzenie pohybu postihnutého kĺbu.
- Opuch kĺbov: Okrem bolesti sa v postihnutom kĺbe môže vyskytnúť aj opuch. To je dôsledkom zápalu a tvorby kryštálov kyseliny močovej.
- Zčervenanie kĺbov: Postihnutý kĺb môže byť červený a horúci na dotyk kvôli zvýšenému krvnému prietoku a zápalu.
- Obmedzený pohyb: Kvôli bolesti a opuchu kĺbov môže DNA choroba obmedziť schopnosť pohybu v postihnutom kĺbe.
- Náhle záchvaty: Príznaky DNA choroby sa často objavia náhle a môžu trvať niekoľko dní alebo týždňov. Potom môže následovať obdobie bez príznakov.
- Problémy s ďalšími kĺbami: Okrem veľkého palca na nohe môže DNA postihovať aj iné kĺby, ako sú kĺby nôh, kolená, členky, či dokonca kĺby rúk.
Je dôležité poznamenať, že DNA choroba môže mať rôzne závažnosti a prejavy, a nie u každého pacienta sa prejavia všetky uvedené príznaky. Liečba DNA zahŕňa zmenu stravovacích návykov, užívanie liekov na kontrolu hladiny kyseliny močovej a liečbu záchvatov bolesti.
Publikováno: 30. 10. 2023
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
