Tipy pre lepšiu komunikáciu

Komunikácia je základ. Základ v partnerskom vzťahu, v práci, doma, všade. Veľa nedorozumení má pôvod v nesprávnej komunikácii, keď sa dvaja ľudia nepochopia. Nie každý ju dokonale ovláda. Existuje však zopár tipovať, ako ju vylepšiť.

Určite to každý pozná, keď sa cíti nepochopený alebo si je na sto percent istý o svojej pravde. Ak chceme mať dobré vzťahy v živote, musíme sa naučiť správne komunikovať, počúvať toho druhého, byť empatický.

Môžeme tak predísť zbytočným hádkam a nedorozumeniam. Správna komunikácia je niekedy naozaj ťažká, hlavne nám to druhá strana vôbec neuľahčuje. Dôležité však je, aby sme vy vytrvali a aby ste mali odstup, keď ho potrebujeme.  

Časom uvidíme, ako nás okolie ocení, budú sa s nami radi rozprávať a zdieľať veľa informácií. Staneme sa dôveryhodným človekom s kým sa ľudia radi porozprávajú. Každý vo svojom okolí pozná niekoho, s kým sa stretáva nerád. A keď náhodou dôjde ku konverzácii, snaží sa ju čo najskôr ukončiť, alebo si to aspoň z celého srdca želá.

Ako sa naučiť správne komunikovať

Tu je zopár tipov ako správne komunikovať, aby sa ľudia na spoločné konverzácie s vami tešili.

Informácie, ktoré počujeme, vnímajme objektívne. Mnohí z nás si informácie, ktoré počujú, hneď berú osobne, zo svojho uhla pohľadu. To môže byť prvou chybou, pre ktorú sú rozhovory s nami komplikované.

Nemali by sme selektovať. To znamená, nepočúvať len to, čo chceme počuť. Nie je to fér voči druhej strane. Zároveň to bráni vzájomnému pochopeniu s naším komunikačným partnerom.

Nesmieme nechať emócie a pocity, aby nám bránili racionálnym úsudkom. Často nás naše emócie ovplyvňujú v komunikácií, hlavne tie negatívne. Napríklad keď v návale negatívnych emócií povieme to, čo sme si v skutočnosti naozaj nemysleli.

Ak sa niekto nachádza v takom stave, mal by radšej prestať rozprávať, pár krát sa nadýchnuť a nabrať čas na premyslenie odpovede. Zastavme sa, kým nebude neskoro a neublížime človeku.

Počúvame aktívne. Utíšme sa, aby nás nepovažovali za osobu, ktorá druhých nepustí k slovu. Každý by mal v sebe vypestovať poslucháča, ktorý prijatým informáciám porozumie. Netreba hovoriť viac, ako je nutné. Vedie to k prázdnym frázam a často aj k nepochopeniu.

Samozrejme, svoj jazyk by sme mali prispôsobiť príjemcovi komunikácie. V oficiálnych alebo úradných rozhovoroch vážime slová, no dávame si pozor aj na gestikuláciu a mimiku.

Sledujeme neverbálne signály tela. Mnohé z nich sa dajú aj naučiť ovládať. Niektoré však nie. Práve tie sú odrazom skutočného stavu mysle človeka, ktorý stojí oproti nám. Reč tela posudzujeme komplexne, nedá sa čítať oddelene, len na základe určitých gest alebo prvkov.

No a na záver, nerobíme predčasné závery. Či už ide o prvý rozhovor v živote, alebo ide o niekoho, s kým komunikujeme pravidelne. Najprv si toho druhého vypočujme, počkajme na detaily, pýtajme sa.

Ako v rozhovore pôsobí mimika a gestikulácia

Keď sa zapájame do rozhovoru s inými ľuďmi, neverbálna komunikácia môže povedať takmer toľko, ak nie viac, ako slová, ktoré používame. Reč tela, výrazy tváre a gestá môžu nenápadne, ale účinne odhaliť naše pocity a zámery.

Ak sa tieto výrazy a gestá používajú správne, môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní úspešnosti rozhovoru.

Počnúc výrazom tváre, prítomnosťou a správaním človeka sa charakter rozhovoru mení. Srdečný, úprimný úsmev nielenže vyjadruje šťastie, ale tiež prejavuje pocit otvorenosti a priateľskosti.

Očný kontakt je tiež dôležitý, pretože nielenže vyjadruje pozornosť a spoľahlivosť, ale tiež zabraňuje vzniku nedorozumení. Naopak, negatívna reakcia, ako napríklad zdvihnuté obočie alebo zamračenie, môže v závislosti od kontextu rozhovoru signalizovať nesúhlas alebo pohŕdanie.

Spôsob, akým ľudia počas rozhovoru pohybujú telom, je dôležitou súčasťou neverbálnej komunikácie. Gestá, ako je prikývnutie, prekríženie rúk alebo vystrčenie brady, vyjadrujú zámer a môžu poskytnúť rozhovoru kontext.

Naklonenie sa k partnerovi v rozhovore a používanie gest vyjadruje nadšenie alebo záujem, zatiaľ čo buchnutie po stole alebo pohŕdavé odfrknutie môže vyjadrovať nesúhlas.

Výraz tváre a gestá môžu v podstate ovplyvniť celú atmosféru rozhovoru. Ich správnym používaním môžu účastníci rozhovoru priviesť rozhovor k hladkému priebehu s priateľským riešením.

Tón hlasu v komunikácii

Tón hlasu v rozhovore má neuveriteľnú silu a často ho prehliadame. Či už ide o hádku s priateľom, pracovný pohovor alebo len rozhovor pri káve, hlasom môžeme vyjadriť veľmi veľa.

Tu je niekoľko tipov, ako účinne používať tón hlasu pri akejkoľvek konverzácii:

  1. Počúvajme. Počúvanie tónu hlasu druhého človeka počas jeho rozprávania je kľúčové. Ak nepoznáme tón, ktorý používa, nebudeme môcť vhodným spôsobom použiť ten svoj.
  2. Snažiť sa prispôsobiť. Ak sa s niekým rozprávame a jeho tón hlasu je mierny a jemný, potom ho nasledujme a prispôsobme sa jeho pokojnému tónu. Podobne, ak sa nám zdajú intenzívni a vášniví, potom sa nebojme, aby aj náš vlastný hlas bol takýto.
  3. Jasnosť. Je mimoriadne dôležité, aby naše slová boli jasné a zrozumiteľné. Vždy by sme mali hovoriť tak, aby nám osoba, s ktorou hovoríme, ľahko rozumela. Dávajme si pozor na príliš rýchle alebo príliš tiché rozprávanie, pretože obe tieto možnosti môžu viesť k zmätku.
  4. Urobiť prestávku. Pauzy sú nevyhnutné pri efektívnom a profesionálnom vedení rozhovoru. Je to príležitosť uistiť sa, že naše posolstvo bolo dostatočne pochopené. Dáva nám tiež čas na posúdenie, či bol náš tón hlasu vhodný pre danú situáciu.
  5. Reč tela. Uistime sa, že reč nášho tela je v súlade s tónom nášho hlasu. Používajme gestá rúk a pozitívnu mimiku, aby sme doplnili to, čo hovoríme slovami. Tým dodáme svojmu hlasu jemný podtón, ktorý bude mať veľký vplyv na to, ako nás druhá osoba vníma.

Pomocou týchto tipov pochopíme, ako úspešne používať tón hlasu v každej konverzácii. Spočiatku sa to môže zdať zmätočné, ale s trochou praxe sa to stane našou prirodzenou súčasťou. S veľkou mierou sebauvedomenia zabezpečíme, aby náš tón pôsobil pozitívne na každého.

Ako ustáť nepríjemnú konverzáciu

Zdá sa, že nás v spoločnosti rozdeľuje veľa vecí. Názory a postoje dokážu rozhádať aj blízkych. Kvôli tomu sa ľahko ocitneme v nepríjemnej, či až agresívnej konverzácii. Ako sa dá takáto situácia ustáť?

Či už ide o napätú politickú debatu alebo osobnú hádku, rozpoznanie typu situácie, v ktorej sa nachádzame, a jej zvládnutie s gráciou a porozumením môže mať veľký význam.

V prvom rade treba identifikovať spúšťače. Keď zistíme, že sa rozhovor začína vyhrocovať, na chvíľu ustúpime a zamyslíme sa nad tým, čo by mohlo byť jeho príčinou.

Počúvajme a využívajme prestávky. Často sa môže stať, že jedna osoba je do svojho argumentu zapálenejšia ako druhá. V týchto chvíľach je dôležité umožniť tejto osobe vyjadriť svoj názor a zároveň si nechať čas na premyslenie odpovede a na zachovanie pokoja. Ak je to možné, snažíme sa nevypĺňať ticho vlastnými slovami.

Jedným z najlepších spôsobov, ako zmierniť napätie v rozhovore, je prejaviť empatiu a pochopenie voči druhej osobe. Vyhnime sa defenzíve a uznajme pocity druhej osoby, aj keď s jej názorom nesúhlasíme.

Ak sa zdá, že rozhovor sa točí v kruhu a bez riešenia v dohľade, skúsme navrhnúť alternatívne riešenie. Prejavenie ochoty urobiť kompromis a uznať perspektívy toho druhého môže mať veľký význam pre deeskaláciu rozhovoru.

No a ak všetko ostatné zlyhá a veci sa príliš vyhrotia, jednoducho si na chvíľu od konverzácie odskočme. Doprajme si čas na spracovanie a schladenie. Niekoľkokrát sa upokojme a pripomeňme si, že riešenia sa dajú nájsť s chladnou hlavou.

Riešenie nepríjemného rozhovoru nie je nikdy jednoduché, ale so správnymi nástrojmi a prístupom budú všetky strany vypočuté a pochopené.

Prečo sú posledné dni konverzácie náročnejšie

Naša frustrácia často pramení z našej neschopnosti vyrovnať sa s ťažkými situáciami. Či už sa cítime vystresovaní z finančnej situácie, práce alebo vzťahov, frustrácia sa môže hromadiť, až sa stane ťažko zvládnuteľnou.

Okrem toho si život v rýchlej spoločnosti môže vybrať svoju daň. Ľudia neustále pretekajú s časom a nedokážu si nájsť dostatok času pre seba a svojich blízkych. Tento pocit preťaženia môže prispieť k zlému duševnému zdraviu a fyzickému vyčerpaniu.

Niekedy sa k tejto frustrácii pridáva aj skutočnosť, že mnohí majú pocit, že život sa stal príliš komplikovaným. So stále sa zvyšujúcimi nárokmi na náš čas a pozornosť môžeme mať niekedy pocit, že sme sa ocitli v nepretržitom kolobehu stresu a úzkosti, čo vedie k pocitom celkovej malátnosti a beznádeje.

K tomu všetkému je dôležité zdôrazniť, že mnohým ľuďom v živote chýba zmysluplný systém podpory. Či už je to kvôli rodinným problémom, ťažkým priateľským vzťahom alebo nedostatku pochopenia. Mnohí ľudia si možno ani neuvedomujú, že majú okolo seba podporný systém. Preto, keď čelia ťažkým emóciám, môžu sa cítiť izolovaní a nepochopení.

Aj preto treba viesť konverzácie s čo najväčším pochopením a rešpektom. Nikdy nevieme, čím si prechádza druhá osoba a čím ju môžeme raniť alebo nahnevať.