Podstata a funkcia antioxidantov
Keďže ani spracované potraviny, ani živočíšne produkty neobsahujú dostatočné množstvo antioxidantov a fytochemikálií akéhokoľvek druhu, moderná strava vo výraznej miere napomáha vznik chorôb. Inými slovami, čím viac jeme, tým sme viac chorí. Antioxidanty sú vitamíny, minerály a fytochemikálie, ktoré pomáhajú organizmu zbavovať sa voľných radikálov a regulovať ich tvorbu.
Prečo je to dôležité ? Voľné radikály sú molekuly, ktoré obsahujú nespárený elektrón, čo má za následok, že sú vysoko chemicky relatívne. Táto nestála molekula má pri kontakte s inými štruktúrami a molekulami v rámci bunky níčivý účinok.
Bez antioxidantov, prirodzených nepriateľov voľných radikálov, spôsobuje nadbytok voľných radikálov v organizme zápal a vedie k predčasnému starnutiu. Antioxidačné účinky majú vitamín C, vitamín E, kyselina listová, selén, alfakarotén a betakarotén a mnohé ďalšie fytochemikálie.
Prevažná väčšina antioxidantov sa dostáva do tela pri konzumácii ovocia, zeleniny a iných rastlín. V živočíšnych produktoch ani v spracovaných potravinách sa nenachádzajú vo významnom množstve. ( Popri antioxidačných účinkoch majú fytochemikálie aj široké spektrum ďalších priaznivých účinkov, ktoré treba podrobnejšie preskúmať a pochopiť ich význam ).
Ak sa zvýši aktivita voľných radikálov v bunkách, voľné radikály opustia bunkové kompartmenty, aby mohli napadnúť väčšiu časť bunky. Nie všetky radikály sú škodlivé. V skutočnosti zohrávajú dôležitú úlohu: pohlcujú odpadový materiál a môžu slúžiť imunitným bunkám, pretože napádajú a odstraňujú bunky, ktoré by mohli byť pre organizmus nebezpečné.
Ak by sa aj naďalej zhoršoval jeho stav, mohli by potencionálne spôsobiť rakovinu. Problém s voľnými radikálmi a inými toxínmi v bunkách spočíva v tom, že bez relatívne veľkého množstva denného príjmu širokej škály antioxidantov a fytochemikálií, ktorými nás príroda chcela zahrnúť, sa voľné radikály množia a opúšťajú svoje bezpečné zóny.
Vtedy začnú napádať aj zdravé tkanivá, nielen odpad a poškodené tkanivo. Vznikajú bunkové poškodenia a zvyšuje sa koncentrácia bunkových toxínov.
Zelenina obsahuje veľké množstvo týchto užitočných zlúčenín, preto jej konzumácia, najmä listovej zeleniny, je jednoduchý spôsob, ako odmerať celkovú kapacitu antioxidantov v strave. Jedným zo spôsobov, ako zistiť množstvo skonzumovanej zeleniny, je krvná skúška na alfakarotén.
Betakarotén, ktorý sa nachádza vo veľkej miere v mrkve a v iných druhoch zeleniny oranžovej farby, je najskúmanejší karotenoid, ale alfakarotén odráža príjem zeleniny presnejšie. Po prvé preto, že alfakarotén sa nenachádza v takmer nijakých multivitamínových a iných doplnkoch, a po druhé preto, že je dokonalým ukazovateľom vysoko nutričného príjmu zeleniny ( keďže tmavá a oranžovo sfarbená zelenina obsahuje najväčšie množstvo alfakaroténu ).
Alfakarotén je jedným z viac ako štyridsiatich karotenoidov, rodu antioxidantov s preukázateľnými priaznivými účinkami na organizmus pri prevencii proti chorobám a na dosiahnutie dlhovekosti.
V nedávnej štúdii merali účastníkom alfakarotén v krvi a nasledujúcich 14 rokov sa medzi nimi sledoval počet úmrtí. Výskumní pracovníci zistili, že zvýšený alfakarotén mal za následok znížené riziko úmrtia bez ohľadu na príčinu. U pacientov s najvyššími hodnotami alfakaroténu bolo riziko úmrtia o 39 % nižšie ako u pacientov s najnižšími hodnotami.
Podobná súvislosť sa zistila medzi alfakaroténom a rizikom úmrtia s konkrétnymi príčinami, a to nielen srdcovo-cievnymi chorobami a rakovinou, ale okrem iných aj infekciou.
Publikováno: 14. 3. 2017
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
