Miera a vývoj nezamestnanosti na Slovensku

nezamestnanost

Niet pochýb o tom, že nezamestnanosť je v dnešnej spoločnosti veľkým problémom. Keďže sa stráca čoraz viac pracovných miest a hospodárstvo naďalej trpí, miera nezamestnanosti sa môže len zvyšovať. Aká je miera a vývoj nezamestnanosti na Slovensku?

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s trhom práce. V súčasnosti ide o vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Často sa nezamestnanosť spája s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.

Nezamestnanosť a jej dopad na jednotlivcov a spoločnosť

Nezamestnanosť môže mať, žiaľ, dlhodobé negatívne dôsledky na jednotlivcov a hospodárstvo ako celok. Pre jednotlivcov môže nezamestnanosť spôsobiť veľké finančné napätie. Nezamestnaní nemajú príjem, ktorý by ich uživil, a preto sa musia spoliehať na rodinu, priateľov a úspory, aby vyžili.

Bez zvýšeného príjmu je veľmi ťažké splácať dlhy, ako sú pôžičky, nájomné a účty za lieky. Okrem toho nezamestnaní môžu stratiť zručnosti potrebné na udržanie konkurencieschopnosti na trhu práce, čo vedie k dlhšiemu obdobiu nezamestnanosti a vytvára začarovaný kruh.

V celoštátnom meradle má miera nezamestnanosti priamy vplyv na hospodárstvo. Keď je k dispozícii menej pracovných miest, ľudia majú tendenciu míňať menej peňazí. To následne znižuje potrebu tovarov a služieb, čo vedie k poklesu výroby a zvýšeniu deflácie.

V konečnom dôsledku môže nezamestnanosť viesť k stagnácii hospodárstva so zníženým rastom, čo môže mať dlhodobo neblahé dôsledky.

Príčiny nezamestnanosti

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovný proces. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie.

Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. A aké sú hlavné príčiny nezamestnanosti?

  • strata zamestnania z dôvodu štrukturálnych alebo organizačných zmien
  • nemožnosť návratu do zamestnania (po predĺžení materskej)
  • zmena bydliska – strata pracovnej príležitosti
  • nemožnosť nájsť si primeranú prácu (absolventi)
  • dobrovoľná nezamestnanosť
  • nezáujem pracovať

Ďalšou z príčin vysokej nezamestnanosti je zánik pracovných miest a nevytváranie nových. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom.

Nezamestnanosť a jej riešenie

Dobrou správou je, že problém nezamestnanosti má svoje riešenia. Krátkodobým riešením pre nezamestnaných ľudí, ktoré im pomôže preklenúť obdobie nezamestnanosti, sú pôžičky pre nezamestnaných.

Vlády môžu zaviesť politiky, ako sú programy na vytváranie pracovných miest, iniciatívy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, daňové úľavy pre podniky a stimuly pre spoločnosti na prijímanie nových zamestnancov.

Okrem toho môžu zamestnávatelia využívať osvedčené postupy, ako sú výberové konania, ktoré uprednostňujú zručnosti a rozmanitosť, flexibilné pracovné podmienky a programy mobility, aby využili veľkú skupinu nezamestnaných osôb.

Nezamestnanosť sa týka všetkých ľudí, preto je dôležité pochopiť jej dôsledky a spoločne hľadať riešenia. Všetci, od jednotlivcov cez vlády až po podniky, sa musia usilovať o zníženie nezamestnanosti a zabezpečiť, aby mal každý prístup k zmysluplnej a výnosnej práci.

Nezamestnanosť na Slovensku sa týka všetkých, preto treba pochopiť jej dôsledky a spoločne hľadať riešenia.

Miera nezamestnanosti na Slovensku

Počet ľudí bez práce v prvých troch mesiacoch roka 2023 medziročne klesol o 5-tisíc osôb pod 170-tisíc. Výrazne sa znížil počet osôb dlhodobo nezamestnaných aj ľudí so základným vzdelaním. Celkový počet nezamestnaných naďalej klesal v polovici regiónov SR.

Počet ľudí bez práce podľa Výberového zisťovania pracovných síl v priebehu 1. štvrťroku 2023 medziročne klesol o 2,9 % a dosiahol 169,8 tis. osôb. Medziročné úbytky počtu nezamestnaných tak pokračujú už siedmy štvrťrok za sebou.

Miera nezamestnanosti na Slovensku uvádzajúca podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb predstavovala 6,2 %, medziročne sa znížila o 0,2 percentuálneho bodu.

Najvyššia miera nezamestnanosti na Slovensku pretrvávala v Prešovskom kraji, kde ako v jedinom kraji presiahla hranicu 10 %. Košický kraj sa tesne priblížil tejto úrovni. Na opačnom konci tohto pomyselného rebríčka bol Bratislavský kraj s mierou nezamestnanosti 2,5 % nasledovaný Trenčianskym krajom s 3,5 % a Žilinským krajom s 3,6 %.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku

Z pohľadu dynamiky vývoja nezamestnanosti na Slovensku najvýraznejšia zmena oproti roku 2022 nastala v Banskobystrickom kraji, kde miera nezamestnanosti poklesla o 1 percentuálny bod na hodnotu 8,7 %.

Pokles miery nezamestnanosti zaznamenala polovica krajov, v Bratislavskom kraji sa udržala na rovnakej úrovni ako pred rokom.

Ako možno vidieť v tabuľke uvedenej nižšie, vývoj nezamestnanosti na Slovensku má od roku 2021 klesajúci trend. Zároveň možno povedať, že od roku 2012 má tento rok Slovensko druhú najnižšiu mieru nezamestnanosti, a síce 6,283 %. Nižšiu mieru nezamestnanosti dosiahlo Slovensko len v roku 2019, a to 6,110 %.

Rok201220132014201520162017201820192020202120222023
Nezamestnanosť
(v %)
14,659 15,377 14,29013,14811,0808,3486,5946,1107,634 8,1006,9556,283
Tabuľka vývoja miery nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2012-2023.

Frikčná nezamestnanosť

Frikčná nezamestnanosť je dobrovoľná nezamestnanosť, ktorá trvá medzi odchodom pracovníka z jedného zamestnania a nájdením iného. Táto nezamestnanosť nastáva vtedy, keď sa nezamestnaný rozhodol dobrovoľne opustiť svoje zamestnanie, buď si oddýchnuť, študovať alebo si nájsť inú prácu.

Dôvody odchodu zo zamestnania závisia od každého človeka. Medzi hlavné dôvody frikčnej nezamestnanosti patrí:

  • štúdium
  • starostlivosť o príbuzných
  • zmena miesta bydliska
  • nesúhlas v podmienkach súčasnej pozície

Frikčná nezamestnanosť je jedným z dôvodov, prečo nie je dosiahnutá plná zamestnanosť. Možno teda povedať, že skutočná nezamestnanosť je samotná miera nezamestnanosti mínus frikčná miera.

Smutnou pravdou ostáva, že mnoho mladých ľudí má po skončení vysokej školy problém nájsť si zamestnanie.

Štrukturálna nezamestnanosť

Ďalšou príčinou nedosiahnutia plnej zamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť. Je to spôsobené nesúladom medzi tým, čo spoločnosti hľadajú, a znalosťami alebo zručnosťami, ktoré pracovníci ponúkajú.

Štrukturálna nezamestnanosť je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov.

Často možno pozorovať štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl v odvetví ďalšom.

Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania podmienkam trhu. Ide tak o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednedobom až dlhodobom časovom horizonte.

Ako sa vypočíta podpora v nezamestnanosti 

Strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého je preňho traumatizujúcim zážitkom. Pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť.

Netreba však hneď zúfať, keďže existujú dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, ktoré človeka bez zamestnania na istý čas podporia. Ako sa vypočíta podpora v nezamestnanosti? 

Výpočet podpory v nezamestnanosti v roku 2023 je jednoduché vypočítať z výplatných pások. Výška podpory predstavuje 50 % z hrubej mzdy. Počíta sa ako priemer miezd za posledné dva roky. Pre predstavu, ide približne o náhradu 65 % z čistej mzdy.

Všetko záleží od denného vymeriavacieho základu. Podľa počtu dní v kalendárnom mesiaci sa počíta aj výška podpory v nezamestnanosti.

Čo má vplyv na to, ako sa vypočíta podpora v nezamestnanosti? Ide o to, aký má človek plat. Do výšky dvojnásobku priemernej mzdy rastie výška podpory priamoúmerne.

Existuje však strop pre maximálnu dávku v nezamestnanosti. Aktuálne je to 1234,30 € pre mesiac, ktorý má 31 dní a 1194,50 € pre 30 dňový mesiac. Čiže pre bežných pracujúcich, ktorí nezarábajú vysoko nadpriemerne, nebude výška dávky v nezamestnanosti vôbec krátená ani v roku 2023.