Užitočné frázy pre porozumenie v komunikácii – s deťmi aj dospelými

Komunikácia je téma tém. Všetci komunikujeme a zároveň odpovedáme na okolitú komunikáciu. Od toho, ako komunikujeme, sa odvíja mnoho osobných i pracovných vecí. Niekto je v tejto sfére zdatnejší a niekto má v komunikácii diery, ktoré však môže napraviť. Ako na to?

Je to naša základná potreba – komunikovať a porozumieť komunikácii iných. Napriek tomu nás ju nikto vedome neučí. Nenájdeme ju ako predmet na školách, a ak áno, tak len veľmi výnimočne.

Z času na čas je veľmi užitočné vstúpiť do seba a vyčistiť si naše komunikačné zrkadlá nielen s deťmi, ale aj s partnermi, kolegami, priateľmi či rodinnými príslušníkmi.

Je dôležitá pre bežného jednotlivca, pre žiaka v škole, či pre lídra spoločnosti. Bez dobrej a slušnej komunikácie vzniká priestor na hádky, nedorozumenia a negatívne naladenú spoločnosť. Aj keď sme sa s tým narodili, je to vec, ktorú sa môžeme kedykoľvek naučiť.

Rozprávať vie každý, no viesť rozhovor si vyžaduje určité úsilie a poznanie. Ako na správnu komunikáciu, obzvlášť na tú s najmladšími členmi našej spoločnosti?

Základné pravidlá dobrej komunikácie

Ak chce niekto efektívne komunikovať s ľuďmi vo svojom živote – či už ide o dospelých alebo deti, existujú kľúčové pravidlá, ktoré pomôžu nastaviť tón pre zmysluplnejšie medziľudské vzťahy.

Precvičovať aktívne počúvanie – Základným pravidlom dobrej komunikácie je praktizovať aktívne počúvanie. To znamená nielen počúvať slová druhej osoby, ale aj zapojiť sa do rozhovoru tým, že zopakujeme kľúčové body. Uistíme sa tak, že sme porozumeli a že sme pochopili aj svoj vlastný názor.

Byť úctivý – Popri počúvaní je pre dobrú komunikáciu nevyhnutné naučiť sa rešpektovať názory a stanoviská druhých. Snažíme sa neposudzovať a namiesto toho buďme otvorení vypočuť si, čo chce druhá osoba povedať. Je to dôležité najmä pri komunikácii s deťmi, pretože nie vždy nám povedia to, čo chceme počuť.

Byť jednoduchý – Je dôležité zachovať jasný a jednoduchý jazyk. Vyhnime sa používaniu žargónu alebo náročných slov, keď hovoríme s niekým, kto im nemusí rozumieť. Nepoužívajme ani žiadny typ jazyka, ktorý by mohol vyznieť neúctivo.

Rozprávať sa tvárou v tvár – Ak je to možné, snažíme sa s osobou, s ktorou komunikujeme, rozprávať tvárou v tvár namiesto používania telefónov, textových správ alebo e-mailov. Platí to najmä v prípade citlivých tém. Pri osobnom rozhovore často lepšie pochopíme emócie, pocity a reakcie druhej osoby.

Zachovať pokoj – Všetci sme sa už ocitli v situáciách, keď sa komunikácia začala vymykať z normálu. No napätie sa bude rýchlo stupňovať, len ak nás ovládnu emócie. Je dôležité zachovať pokoj, aby komunikácia neprerástla do hádky alebo konfliktu.

Keď sa situácia zvrtne, je ťažké vrátiť ju späť do pokojnej a správnej komunikácie. Zmysel pre úctu, zdvorilosť, pokojné a priateľské správanie môžu z dlhodobého hľadiska prospieť našim vzťahom s ostatnými a zlepšiť komunikáciu.

Komunikácie s deťmi

Komunikácia s deťmi vie byť náročná a únavná. Je však nevyhnutné, aby sme pochopili, ako sa správne vyjadrovať pri rozhovore s mladou generáciou. Deti predsa potrebujú vedieť, že ich pocity sú vypočuté a ocenené a že dospelí v ich živote komunikujú úctivo a konštruktívne.

Prvým krokom k správnej komunikácii s deťmi je pozorne ich počúvať. Tak, ako to robíme aj v rozhovoroch s dospelými.

To znamená žiadne rozptyľovanie – odložiť telefón, noviny a ovládač od televízora. Radšej sa s nimi rozprávajme individuálne a venujme im svoju plnú pozornosť. Nielenže tým preukážeme rešpekt k ich myšlienkam a pocitom, ale zároveň im umožníme cítiť sa vypočuté.

Komunikácia s deťmi by mala byť jasná a stručná, ale aj neodsudzujúca a chápajúca. Namiesto toho, aby sme sa s nimi rozprávali povýšeneckým alebo agresívnym tónom, hovorme jemne a chápme emócie dieťaťa.

Napokon, buďme s deťmi trpezliví. Veľakrát môže byť pre deti ťažké vyjadriť sa a sformulovať svoje myšlienky, preto sa snažme pred odpoveďou chvíľu počkať, aby boli naše odpovede jasné. A ak máme pocit, že nám nerozumejú, skúsme spomaliť svoju reč a používať jednoduchý, jasný jazyk.

Ak budeme mať pri komunikácii s deťmi na pamäti tieto tipy, môžeme im lepšie porozumieť a prehĺbiť s nimi vzťahy. Deti nie sú nikdy príliš malé ani príliš staré na to, aby sa naučili dôležitosti úcty a komunikácie, a začína sa to tým, že im to preukážeme pri výmene názorov.

Ktoré frázy treba vymeniť v komunikácii s deťmi

Na čo potrebuješ pamätať keď…? – Odložme frázu „Buď opatrný“. Napríklad: „Na čo potrebuješ pamätať keď:

  • ideš do parku?“
  • začínaš nový projekt?“
  • príde svokra?“
  • ideš ráno do školy/práce?“

Deti, ale aj my dospelý často ignorujeme, ak nám niekto niečo dookola opakuje. Špeciálne, ak vlastne nevieme, čo sa od nás presne očakáva. Je vyskúšané a praxou overené označiť, čo špecificky požadujeme od dieťaťa, partnera, kolegu, podriadeného, aby sme mali želaný výsledok.

Prosím rozprávaj tichšie! – Odložme frázu: „Prestaň kričať!“ alebo „Buď ticho!“ Napríklad: Prosím rozprávaj tichšie, šepkaj. (Hovoríme to tichým hlasom) Páči sa mi tvoj spev a potrebujem, aby si teraz išiel spievať do svojej izby.

Niektoré deti aj dospelí majú prirodzene hlasnejší prejav. Ak majú problém hovoriť tichšie, je užitočné zvoliť vhodnejší priestor a zároveň ukázať prínosy a silu práce s hlasom. V spojitosti s očným kontaktom je to skutočne užitočná cesta, ako dosiahnuť efektívnejšie počúvanie na oboch stranách.

Zvládneš … sám alebo budeš potrebovať moju pomoc? alebo Akú pomoc by si odo mňa potreboval? – Odložme frázu: „Už som ti to povedala trikrát, urob to!“ „Lebo som povedala!“ Napríklad: Zvládneš si obuť topánky sám, alebo budeš potrebovať nejakú moju pomoc? Pripravíš si … sám, alebo potrebuješ moju pomoc? Akú pomoc by si v tomto projekte potreboval?

Vysvetlenie: Ak máme príležitosť voľby, má to veľký vplyv na rozvoj kritického myslenia, budovania zodpovednosti voči rozhodnutiam a v oblasti preberania zodpovednosti za to, čo bude a ako to bude.

Čo si sa naučil z tejto situácie? – Odložme frázu: „No otrasné! Hanbi sa!“ „Mal si to urobiť lepšie!“ „To čo si urobil!“ Napríklad: Čo si sa naučil z tejto chyby, z tejto situácie?“ „Čo si sa naučil a čo urobíš nabudúce inak?

Zameranie pozornosti na pozitívnu zmenu v budúcnosti má podstatne väčší prínos ako poukazovanie na zle vykonanú vec či situáciu.

Piata, najdôležitejšia fráza – prosím

Prosím­­­­­­­­­­­­­­­ … Odložme frázu: „Prestaň to robiť!“ alebo „Nerob to!“ Napríklad „Prosím hladkaj to zvieratko jemne!“ „Prosím ulož svoje topánky do zásuvky.“ „Prosím nechávaj spinky v krabičke na okne.“

Skúsme si uvedomiť, ako komunikujeme s čašníkom alebo predavačmi. Hovoríme im čo chceme a ako to chceme. Nehovoríme „Ja nechcem kura!“ „Nenoste mi kávu!“ Negatívne orientovaná komunikácia neprináša výsledky, ktoré by sme chceli a vnáša do komunikácie chaos a neporozumenie. Skúsme žiadať o to, čo chceme a ako to chceme a pozorujme zmenu.

Používanie slova „prosím“ je dôležitou súčasťou komunikácie s deťmi. Ak umožníme svojim deťom používať zdvorilý jazyk, pomôže to rozvíjať ich sociálne zručnosti, čo im umožní získať viac zo života, a zároveň ich to naučí integrálnym hodnotám.

Používanie slova „prosím“ vyjadruje rešpekt spôsobom, ktorému deti rozumejú. Keď dieťa pochopí úctu, pochopí, ako sa lepšie správať k iným ľuďom. Bude s väčšou pravdepodobnosťou prijímať úctu, pretože sa naučí prejavovať ju aj iným ľuďom vo svojom živote. Deti sa tak naučia dôležitým sociálnym zručnostiam a pomôžu im rozpoznať hodnotu zdvorilosti, čím ju podporia aj u ostatných.

Používaním slova „prosím“ sa deti učia aj hodnotám, ako je trpezlivosť, pokora a zdvorilosť. Deti, ktoré sa učia úcte, sa naučia, že niekedy si vyžaduje zdržanlivosť pred vyslovením odpovede.

Naše ratolesti to naučí, že všetko, dokonca aj jednoduchú žiadosť, treba riešiť s trpezlivosťou a porozumením. Ak si budú vedomé slova „prosím“, s väčšou pravdepodobnosťou sa pred odpoveďou pozastavia a zvážia svoje slová.

Komunikácia je obojsmerná ulica, a to platí aj pre vzťah s deťmi. Ak deťom ukážeme, že sme ochotní vypočuť a rešpektovať ich požiadavky, je pravdepodobnejšie, že na oplátku budú počúvať tie naše. Hoci sa slovo „prosím“ nemusí zdať ako niečo veľké, môže mať obrovský význam pre interakciu a komunikáciu s deťmi.