Život a rozmanitosť pôdy. Pomalky, krtkovia, plodiny

Európa sa vyznačuje mnohými rozmanitosťami. Väčšinou spomíname tú kultúrnu, jazykovú alebo krajinnú. Prinajmenšom rovnako pestrá je aj rôznorodosť európskych pôd. Viac o jej rozložení, vlastnostiach, ochrane, aktuálnych pálčivých témach a zaujímavých projektoch sme sa rozprávali s referentom ochrany pôdy pre oddelenie životného prostredia Mesta Viedeň Markusom Haslerom.

Text Simona Hasler-Krovinová, ilustrácie Nastia Sleptsova, titulná foto Zuzana Mitošinková

Vedel by si vymenovať dva až tri pôdne typy charakteristické pre naše geografické územie? Dokázal by si vysvetliť súvislosti, prečo je to tak?
V Európe najčastejšie natrafíme na hnedozeme. Hnedozeme sa vyskytujú na všetkých typoch pevných aj voľných hornín a z tohto dôvodu patria medzi najrozšírenejšie pôdne typy mierneho klimatického pásma. Pre černozeme je typická načierno sfarbená vrchná vrstva mimoriadne bohatá na humus. Černozem predstavuje výbornú ornú pôdu, úrodnú, a preto aj veľmi vzácnu. Najväčšie územia černozemí nájdeme v maďarskej stepi (puste), v Rumunsku (Bărăgan) a na Ukrajine. Černozeme však objavíme aj v Rakúsku alebo na Slovensku. Dôležité je ešte spomenúť jeden pôdny typ a tým je glej. Gleje vznikajú pod vplyvom zamokrenia spodnej časti pôdneho profilu podzemnou vodou. Pre poľnohospodárstvo sú menej atraktívne, preto bývajú mnohokrát odvodnené drenážou. Po druhej svetovej vojne, keď bol problém zaobstarať dostatok potravín pre všetkých ľudí trpiacim hladom, vzniklo aj rakúske slovné spojenie „desiata spolková krajina“. Označovalo sa ním nadobudnutie poľnohospodárskych úžitkových plôch prostredníctvom odvodnenia glejov.

ktrko_nastia_sleptsova-9673955Ktoré živočíchy žijú v týchto pôdnych typoch a ako ovplyvňujú ich vlastnosti?
Pomerne veľkými pôdnymi živočíchmi sú napríklad škrečky poľné, sysle a krty. V pôde však žije aj plno malých usilovných škriatkov. Vážne. Rovnakonôžky, slimáky, červy, roztoče, baktérie a mnohé iné živočíchy rozkladajú odumreté zvyšky rastlín. Týmito procesmi do pôdy uvoľňujú dôležité živiny. Drobné pôdne živočíchy dokážu na území veľkom ako jedno futbalové ihrisko do roka rozložiť aj 25 ton organickej hmoty. Nepredstaviteľné, však? Vlastne až tieto tvory menia zem na pôdu. Bez ich existencie by boli narušené alebo celkom zničené všetky najdôležitejšie látkové výmeny v prírode. To platí pre kolobeh živín, ale aj pre kolobeh vody a uhlíka. Úplne nadšený som z pomaliek (Tardigrada). Podobajú sa medveďovi, teda prinajmenšom svojím zovňajškom. Merajú totižto len približne 1,5 mm.

Pomalky patria medzi najodolnejšie živočíchy na našej planéte. Viac o ich jedinečných schopnostiach si môžete prečítať aj v dennom menu českého týždenníka Respekt (pozn. redakcie).

pomalka_nastia_sleptsova-9749169Na ktorých územiach Európy nájdeme najúrodnejšie pôdy a čo sa na nich pestuje?
Z agrotechnického hľadiska patrí medzi najúrodnejšie európske pôdy práve černozem. Černozeme nájdeme rozptýlené na území celej Európy. Viac ako jedna tretina všetkých našich pôd však slúži na pestovanie plodín. Preto má zmysel dávať na akúkoľvek pôdu pozor, pretože len zdravé a živé pôdy nám umožnia trvalo udržateľnú produkciu potravín. Pestuje sa na nich najmä obilie, ovocie a zelenina.

Ako vyzerá starostlivosť o úrodnú pôdu?
V ideálnom prípade je biologické poľnohospodárstvo zároveň aj udržateľné. Ide hlavne o produkciu potravín a iných poľnohospodárskych produktov na základe šetrných metód. Pri tom sa zohľadňujú poznatky z ekológie a ochrany životného prostredia. Ako príklad uvediem vinohradníctvo. Mimoriadne dôležitý je tu manažment výsadby zelene zosúladený s potrebami dažďa a pôdy. Najmä na nepokrytej pôde, kde stojí vinič, by mala byť vysadená zeleň. Takýmto spôsobom ochránime cennú pôdu pred eróziou spôsobenou vodou alebo vetrom. Prostredníctvom tohto „zatrávnenia“ zároveň prispievame k zvýšeniu rozmanitosti druhov flóry a fauny. Veľká rozmanitosť druhov vo vinici oslabuje nepriaznivé vplyvy monokultúry viniča. Prinajmenšom rovnako dôležité je upustenie od synteticky vyrábaných prípravkov na ochranu rastlín. Ide najmä o pesticídy, herbicídy, insekticídy a fungicídy. Na posilnenie a ochranu rastlín pred škodcami odporúčam biologicky vyrobené produkty. Prospievajú nielen konzumentom, pretože tí pijú zdravšie víno, ale aj vinici, pretože nezničia osožné organizmy.

farmar_nastia_sleptsova-2896863Ako sa odlišujú slovenské pôdne typy od rakúskych?
Rozdiely nie sú dôležité. Dôležité je najmä to, že v Rakúsku, na Slovensku a v ostatných krajinách rastie povedomie o tom, že pôda je základným predpokladom pre život človeka. Aj keď je cena pôdy pre mnohých lákavá, naše pôdy nesmieme rozpredať. Tým by sme rozpredali budúcnosť ďalších generácií.

Ako vplýva vyklčovanie stromov na pôdu?
Vyklčovanie stromov sa na pôde prejavuje negatívne, keď nedochádza k opätovnému zalesneniu lesných plôch. Rastlinstvo vo všeobecnosti chráni pôdu pred vysychaním a pred eróziou prostredníctvom vody alebo vetra.

Aké sú najpálčivejšie témy v oblasti ochrany pôdy v mestskom prostredí?
Mestá neustále rastú, pretože sa do nich sťahuje stále viac ľudí. Rast miest podnecuje výstavbu nových mestských častí a novej infraštruktúry, pričom často dochádza k narušeniu ešte „intaktných“ pôd. Inak povedané, týmto spôsobom sa ničia dôležité pôdy s mnohými funkciami. Z tohto dôvodu musíme dbať na dôsledne premyslené územné plánovanie. Plochy s cennými pôdami, kde je naplánovaná výstavba, musia byť posiate rastlinstvom. Taktiež treba hovoriť o šetrnej výstavbe. Ťažké stroje, ako napríklad bagre, by nemali jazdiť po vlhkej pôde, pretože tým dochádza k stlačeniu a poškodeniu pôdy. Nemenej dôležité je poznať rôzne pôdne typy, ich vlastnosti a funkcie. Len ten, kto pozná svoje pôdy, ich dokáže aj ochrániť. S pravidelnosťou robený rozbor pôdy skúmajúci obsah škodlivín takisto prispieva k ochrane pôdy. Chceme predsa, aby sa naše deti hrali na zdravej pôde.

Ktoré zmysluplné projekty sa ti minulý rok podarilo zrealizovať?
Vo Viedni sme vytvorili pôdne mapy. Teraz už presne vieme, kde sa ktorý pôdny typ nachádza. Okrem toho vieme určiť aj vlastnosti a funkcie našich pôd. V spolupráci s vinármi realizujeme projekty k téme trvalo udržateľného vinohradníctva. Tento projekt sa veľmi dobre ujal. Aj vďaka nemu chutí naše víno tak dobre. Mimochodom, prinajmenšom tak dobre, ako chutí aj to slovenské. Ochrana pôdy má zmysel. Toto posolstvo prinášame s kolegami a kolegyňami aj do škôl. Robíme workshopy s deťmi a všetkých nás to baví. Teda deti aj nás. V roku 2015 sme opäť pracovali na rozboroch viedenskej pôdy. Tento proces sa koná v pravidelných trojročných intervaloch už od roku 1992. Vďaka rozborom pôdy vieme povedať, ako prostredie vplýva na stav a vývoj pôdy. Ako odborník oddelenia životného prostredia Mesta Viedeň som odovzdal niekoľko stanovísk v oblasti skúšok únosnosti životného prostredia. Pre viedenskú pôdu sa snažím robiť, čo sa len dá.

BIO

Dipl. Ing. Markus Hasler pochádza z rakúskej obce Friesach. V Grazi vyštudoval inžinierske staviteľstvo na Technickej univerzite. Po ukončení štúdia pôsobil dva roky ako vedecký zamestnanec Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu. Momentálne pracuje ako expert v oblasti životného prostredia pre Mesto Viedeň. Zameriava sa najmä na ochranu pôdy a témy ako napr. manažment výsadby zelene a zrážkovej vody, trvalo udržateľné vinohradníctvo. Pravidelne robí rozbory pôdy, ktoré skúmajú obsah škodlivín, a spoluorganizuje workshopy a prednášky na tému ochrany pôdy a životného prostredia.