Tata a syn

Tieto fotografie vznikli opäť úplne neplánovane, kedy sme sa vybrali na výlet do Trnavy, kde neplánovane vznikli aj moje fotky z novej kategórie mama fashion. Pôvodný plán bol, že ideme pozrieť jednu akciu, ktorá sa konala na Trnavskej tržnici, kde mal byť program pre detičky. Skoro sme sa tam ani nedostali, lebo sme zabudli preložiť autosedačku z babkinho auta, ešteže máme priateľov, ktorí nám požičali ich a my sme mohli vyštartovať. 

Alex nám zmenil plány, podarilo sa mu zaspať v aute, tak sme za pochodu zmenili program. On ako milovník kávy, myslím tým úplne kaviarenské dieťa, ktoré na každom rodinnom výjazde musí navštíviť minimálne jednu kaviareň. Čo vám poviem, celý tato, o ktorom bude aj tento príspevok.

Prvé čo teda vstal, musela byť káva, naša obľúbená kaviareň je momentálne v prerábke, tak sme narýchlo navštívili jednu cukráreň a pobrali sa do malého parku v centre mesta, kde som sa rozhodla vziať do rúk fotoaparát.

Tatino moje nadšenie nezdieľal, ale ja som sa tak tešila, kľudne by som fotila aj ďalej keby mi dovolil, moja radosť trvala možno tak 5min, vrrr. Po dlhej dobe som si uvedomila, ako náročné je stáť za foťákom, bol mi ťažký, nevedela som ich pri neustálom pohybe zaostriť a zaznamenať tie najkrajšie momenty otca a syna, tie mi ostávajú uložené navždy v srdci, vidieť ich sa naháňať, blázniť, je pre ženu, matku ten najkrajší pohľad. 

Týmto by som vzdala poklonu nášmu tatinovi, ako fotografovi, ktorý trpezlivo zvláda naše foto výjazdy a vždy ich dokonale zdokumentuje. Nie je to tak jednoduché, ako by som si myslela, chcela by som sa naučiť fotiť, ale stále mi je akosi praktickejší mobil. 😛 Je to škoda, mala by som dva dokonalé objekty a zvečnenú pamiatku mojich najmilovanejších.

Dnes má náš tatino narodeniny, ani neviem ako rýchlo prešiel čas, kedy sme sa len spoznali a zrazu spoločne vychovávame dokonalé dieťa. Náš tato, náš hrdina, bez neho by neboli dni dňami a bez neho by sme sa netešili každý deň z Alexa. Je milujúci otec, ktorý žije pre svoju rodinu, svojmu synovi dáva nekonečnú lásku, mne istotu, že s ním je život krajší, naplnený láskou a porozumením. Obdivujem ho, ako dokáže zvládať všetky moje výtrty, plniť mi sny, hoci si to možno nie vždy zaslúžim.

Ani sa mi nesnívalo, že raz budem mať partnera ako je on, asi som mala šťastie, teda určite, lebo muži ako on by sa mali rodiť častejšie a verím, že z nášho syna vychováme slušného človeka. Jasné, že má aj chyby a nie vždy je všetko, tak ako by sme chceli, ale spolu zvládneme určite viac, prekonáme aj nemožné a budeme sa tešiť z vytúženého cieľa.

Som vďačná, že ho mám, jediné čo si prajem, aby sme v zdraví prežili náš spoločný život, vychovali deti, vytvorili im podmienky pre dôstojný život a naučili ich láske, tak ako učili nás naši rodičia. Viac nepotrebujem, keď máme jeden druhého máme všetko. Lúbime ťa tatinko a prajeme ti len to najlepšie v živote, veľa splnených snov a čo najviac zdravia to ostatné už máš.