Po stopách úseku Hradskej cesty. Štúrovo a Ostrihom

Výlet do Štúrova je pre mňa vždy niečím osobným. Hoci som tam zavítala iba po tretí krát, verím, že moje kroky tam určite ešte povedú.

Pre mňa najlepšou možnosťou dopravy do Štúrova sú opäť vlaky. Z Bratislavy a Nových Zámkov je veľmi dobré prepojenie tak ako EC vlakov, tak i osobných vlakov, ktoré pravidelne nadväzujú na spoje z iných miest. Taktiež rada využívam čas vo vlaku na príjemné aktivity ako napríklad hranie hier. Moja obľúená je kartová hra UNO; poznáte ju?

Z Trnavy sme vyrazili krátko pred siedmou a v Štúrove sme boli už o štvrť na deväť. Nebyť pol hodinového čakania v Galante, možno by to bolo i skôr, ale spoje inak nenadväzujú.

V skratke história mesta

Mesto, nachádzajúce sa na južnom Slovensku v Nitrianskom kraji, vďaka svojej výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy na tomto území.

V 6. storočí toto miesto osídlili Slovania a Avari. V roku 896 sa datuje príchod maďarských kmeňov.

Mesto je známe aj svojimi jarmokmi. V roku 1724 dostalo mesto právo od cisára Karola VI. organizovať štyri jarmoky ročne. Dnes sa zachoval iba jeden, ktorý sa koná každoročne v októbri.

Za Márie Terézie Štúrovo získalo výsady okresného mesta. Taktiež sa vybudovala Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne (cez Bratislavu, Trnavu, vtedajší Parkan – Štúrovo, Ostrihom) až do Budapešti.

V roku 1918 sa stalo pohraničným mestom. V roku 1938 bolo mesto pripojené  k Maďarsku na základe viedenskej arbitráže.

Ako prejdeme zo stanice do centra?

Stanica je od centra mesta vzdialená asi tak 5 km. Ak sa túto trasu rozhodnete ísť pešo, nie je to žiaden problém, musíte však rátať aj s vonkajšími podmienkami. Ak túto cestu chcete absolvovať iným spôsobom, môžete okrem autobusov využiť taxíky.

Tie parkujú pred budovou železničnej stanice alebo si zavoláte na uvedené čísla pri informačnej tabuli. Taxi služba nie je drahá, my sme platili za jednu jazdu 2€.

Štúrovo je pre mňa výnimočné štyrmi vecami. Dunaj, úžasná Sedliacka reštaurácia, spomienky a Ostrihom. Jeden most a veľká rieka rozdeľujú dva národy, ktoré boli kedysi spojené. Dlhé roky most ani neexistoval a ľudia sa nemali ako dostať na druhú stranu. Dnes pomocou eurofondov je táto situácia iná.

Most Márie Valérie bol postavený v roku 1895. Bol však zničený v rokoch 1919 a 1944. Na jeho mieste dnes stojí nový Most Márie Valérie, ktorý bol postavený v roku 2001.

“Pekná bazilika” v Ostrihome

Ostrihom je výnimočný najmä pre svoju baziliku, ktorá je 16tym najväčším kostolom v strednej Európe.  Emblematická budova sa nachádza na hradnom vrchu. Vďaka tomu je vidieť zďaleka. Preto mnoho návštevníkov Ostrihomskú baziliku nazýva aj Štúrovskou bazilikou.

Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Maďarsku. Dokazuje nám to aj latinský nadpis na hlavnom priečelí CAPUT, MATER ET MAGISTRA ECCLESARIUM HUNGARIAE, čo v preklade znamená Hlava, matka a učiteľka maďarskej cirkvi.

Počiatky baziliky siahajú až do 11. storočia.  V roku 970 dal knieža Gejza vedľa svojho paláca na hradnom vrchu vybudovať kostol. Na Vianoce v roku 1000 tu korunovali mladého kráľa Štefana I. korunou, ktorú poslal pápež Silvester II. Kráľ Štefan I. bol zakladateľ uhorského štátu, celý život presadzoval kresťanstvo ako jediné povolené náboženstvo v krajine.

Koncom toho istého roka založil ostrihomské arcibiskupstvo. Vďaka tomu na hradnom vrchu začala výstavba katedrály. Mala byť hlavným chrámom vzniknutého arcibiskupstva.

Keď nastala doba tureckej okupácie, ostrihomské sídlo arcibiskupstva bolo dlhé roky umiestnené v Trnave a Bratislave. Až neskôr, v 19, storočí sa ostrihomský arcibiskup slovenského pôvodu, Alexander Rudnay, rozhodol presunúť centrum diecézy späť do Ostrihomu.

Vďaka jeho úsiliu a úsiliu nasledovných troch arcibiskupov vyzerá bazilika tak, ako ju poznáme dnes.

Ostrihomská bazilika bola vysvätená na pamiatku svätého Vojtecha. Často je označovaná aj ako pekná katedrála. Počas stredoveku rozšírila svoje bočné kaplnky. Dnes sa nám zachovala iba jedna z nich, Bakóczyho Kaplnka.

Míssa Solemis, tak sa nazýva veľkolepá omša, ktorú skomponoval František Liszt. V roku 1856 sa tu konala slávnosť na vysvätenie katedrály. Taktiež bol opäť vysvätený hlavný chrám, ktorý už patril do Habsburskej Ríše.

O bazilike a celom Ostrihome by sa dalo písať ešte mnoho. Je to zaujímavé miesto s ešte zaujímavejšou históriou. Návšteva chrámu je zadarmo. Ostatné časti sú spoplatnené. Pre počasie, ktoré vládlo vonku sme sa dostali len do krypty. Vstup do nej stál 200 HUF na osobu (približne 0,66€).

Krypta je miestom posledného odpočinku ostrihomských arcibiskupov. Nielenže tu odpočíva Alexander Rudnay, ale aj arcibiskup Ján Vitéz, vychovávateľ a kancelár kráľa Mateja Korvína. Svoje miesto tu má aj kardinál József Mindszenty, ktorý bol politickým väzňom komunizmu.

Sme hladní, čo teraz?

Čo by to bolo za výlet, kedy nebol aj poriadny obed. V Ostrihome aj Štúrove je veľa kvalitných reštaurácií. My sme si však najviac obľúbili Sedliacku reštauráciu, kam chodíme vždy, keď sme tu. Sú dve možnosti, ako sa k nej dostanete.

Ak idete z mosta, treba zahnúť do jednej z uličiek pred pešou zónou. Ak idete zo strany pešej zóny, je potrebné prejsť cez dvor, kde sa nachádza aj Rytierska reštaurácia. Pozor, tieto dva podniky si nemýľte.

Pokiaľ chcete zažiť skutočné hodovanie ako v stredoveku, nie je lepšie miesto. Nielenže je také jedlo, ale i personál a priestory reštaurácie. Ich privítanie ma vždy vie pobaviť: „Bosorka, na, tu máš žerník!“

Kto nedokáže takéto divadielko brať s nadhľadom a humorom, zvoľte radšej iné miesto. Ich slovník je vždy krásnym oživením.

Pokiaľ nejdete do Štúrova a Ostrihomu za poznaním a históriou, môžete v Štúrove navštíviť vodný svet, ktorý je známy v širokom okolí.