S láskou, Rosie – recenzia

Úžasná kniha, atraktívny príbeh, životná osudovosť, silná žena, pravá láska. To a mnoho iného v sebe skrýva S láskou, Rosie. Kniha, ktorá ma sklamala.

Hlavní hrdinovia, Rosie a Alex sú najlepší kamaráti. Ich vzťah je zo dňa na deň pevnejší a krajší, no ich cesty zakaždým niečo rozdelí. Keď sa Alex musí s rodičmi z Írska presťahovať do Bostonu, obaja tínedžeri kujú plány, že príde Rosie študovať do Bostonu. Tesne pred odletom sa však Rosie opije na záverečnom plese a otehotnie s chlapcom, ktorého s Alexom neznášali. Sny o vysokej škole, Alexovi, o závratnej kariére sa rozpadnú ako domček z karát a osud sa s hrdinami ešte poriadne zahrá.

Kniha S láskou, Rosie ma od začiatku oslovila. Neskôr som sa snažila prijať jej príbeh. Na konci som však bola veľmi sklamaná. Napísala som pre Rosie e-mail, snáď jej ho autorka, Cecelia Ahern prepošle.

Drahá Rosie,

tvoj život som prežila spolu s tebou. Poviem ti, obdivujem ťa. Ja som taký ten typický plánovač. Všetko potrebujem mať premyslené a naplánované do najmenšieho detailu. Denne používam niekoľko diárov, do ktorých si všetko značím a vyškrtávam. Viem, že moja budúcnosť začína už dnes, ale i tak premýšľam, aké to bude o niekoľko rokov. Kde budem, s kým budem, čo všetko bude okolo mňa.

Ty si mala tiež také sny, však? S Alexom si si plánovala štúdium, otváral sa ti nový svet, ktorý bol výzvou. Ako málo stačilo k tomu, aby sa všetko zmenilo. Prišla do toho Katie, ešte k tomu s človekom, ktorého ste nemali radi. Prečo sa to stalo? Prečo bol k tebe osud taký zlý? Možno dobrý? Hoci to tak na začiatku nevyzeralo.

Rosie, obdivujem ťa.  Poviem to opäť. V tak mladom veku si dokázala to, čo mnohé iné by nezvládli. Vzdala si sa svojej tajnej lásky, naplánovanej budúcnosti, postarala si sa o dcéru, nevzdala si sa. Pozerala si sa na životy druhých. V duchu som neustále nadávala, prečo sa to všetko muselo stať.

Moja drahá priateľka, ktorou si sa stala, všetko čo sa nám stane, sa stane z nejakého dôvodu. Isto to vieš aj ty a už aj ja. Možno si neprežila život, aký si chcela, prežila si ten, ktorý si prežiť mala. A také šťastie nemáme všetci.

Ďakujem ti, že si mne a mnohým iným dovolila nahliadnuť do tvojej súkromnej komunikácie. Sms a e-maily, ktoré sme mali ako na dlani boli pútavé. Nemohla som sa od nich odtrhnúť. Avšak niečo mi v nich chýbalo. Nechcem nič zbytočne kritizovať.

Chcela som sa však dozvedieť niečo viac. Možno iným to takto vyhovovalo a boli nadšení z tejto kreativity a netradičnosti. Ja som sa však nedozvedela iné pocity, ktoré si cítila. Pre mňa tie najpodstatnejšie.

Keby si posadila niekoho k mailom a prezradil nám aj niečo iné. Niečo viac. Keby tam sedel nejaký rozprávač tvojho dobrodružného života mladej matky. Nechcem vyzerať nevďačne, to nie. Ale srdce mi nedovolí to spomenúť.

Autorka, ktorá pomohla zozbierať všetky tie riadky nám chcela ponúknuť inovatívny zážitok, vo mne však stále viac a viac narastalo sklamanie. Prepáč, Rosie.

Ctená kamarátka, hoci som si obľúbila teba a aj tvoju malú a Alexa, bola som veľmi smutná. Nie tým, čo sa ti stalo. Povedala si nám všetko, čo si mohla. I tak stále zastávam názor, že si nám mohla prezradiť omnoho viac.

Keby si to možno urobila trochu inak, znamenala by si pre mňa ešte viac. Preto ti píšem aj tieto riadky, ktoré ti na koniec odošlem elektronickou formou. Prídu ti vôbec? Prečítaš si tento mail? Odpíšeš naň?

Určite o tebe poviem ďalším. Tvoj odkaz sa ponesie ďalej, ale nepoviem im, aby si prečítali o tvojom živote. Každý na to musí prísť sám. Musí vedieť, čo mu najviac vyhovuje. Nemôžem odporučiť niečo, o čom nie som istotne presvedčená.

Stále mám ale zimomriavky na chrbte. Dokázala si všetko, čo si chcela. Získala si lásku, rodinu, kariéru. Rosie, si úžasná žena. Bez debaty. Ja ti ďakujem, že sme sa spoznali. Škoda, že to nebolo za iných okolností a inou formou.

Odnesiem si však krásne spomienky. Nič nie je nemožné, iba treba chcieť, byť trpezlivý a veriť. Všetko sa napokon vyvinie pre nás čo najlepšie. Presne tak, ako si každý zaslúži.