Prestávky medzi sériami

Jedným extrémom je filozofia, ktorá hovorí, odpočiň si toľko, koľko potrebuješ. Tým druhým je prístup, ktorý hovorí, odpočiň si čo najkratšie.

Tá prvá, nechce obetovať váhy, ponáhľaním sa cez tréning a je fyzicky menej nepohodlným spôsobom trénovania. Tá druhá filozofia je silne zaujatá nielen intenzitou každého jednotlivého cviku, ale celkovou intenzitou krátko trvajúceho tréningu. Tento štýl tréningu obvykle pozostáva z jedinej pracovnej série na cvik, vykonanej do zlyhania.

Závažia utrpia, keď sú cviky vykonávané takmer bezprostredne po sebe, ale to má byť kompenzované celkovou metabolickou stimuláciou svalového rastu, ktorý môže telo dosiahnuť, ak dokážeš zabezpečiť nevyhnutnú intenzitu.

Oba prístupy môžu vybudovať veľké a silné telá, ako aj rôzne obmeny medzi týmito dvoma extrémami. To, čo je najdôležitejšie je nájdenie interpretácie, ktorú dokážeš robiť neustále a s postupným zvyšovaním závažia. Môžeš byť schopný ťažiť z viac než jedného prístupu.

Neponáhľaj sa medzi sériami je najpraktickejší spôsob trénovania pre väčšinu ľudí a to približne dve minúty, medzi pracovnými sériami menších cvikov a viac ako štyri minúty, medzi pracovnými sériami tých najväčších cvikov. Kratšie prestávky môžu byť medzi zahrievacími sériami.

Urob deväťdesiat minút hornou hranicou na tréning s tým, že hodina je lepšie maximum, nerátajúc do toho čas na celkové zahriatie a akýkoľvek kardio tréning. Zorganizuj si podľa toho návrh tréningu, počet sérií a doby odpočinku.

Pre mnohých ľudí je najpraktickejšou dobou odpočinku medzi sériami čas, ktorý zaberie tréningovému partnerovi vykonať jeho sériu a zmenenie váh, ak partner nie je, potom čas na zmenenie váh a chytenie dychu je to, čo mnohí ľudia aplikujú. Čím je daný cvik namáhavejší, tým viac času je medzi sériami potrebného na chytenie dychu. Takže prirodzene sa viac času odpočíva medzi sériami drepov než lýtkovými výponmi.