Herbárium
Obdobie zimy so sebou prináša nielen chlad, mráz, ale veľakrát i oslabenú imunitu a rôzne choroby s tým spojené. Niet divu, že práve v tomto ročnom období siahame častejšie po bylinkových čajoch a to nielen ako teplom nápoji na zahriatie organizmu, ale i z liečivých dôvodov.
V našom prvom čísle, ktoré vyšlo na jeseň 2014 sme vám v spolupráci s Herbárom na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave priniesli výber bylín, ktoré sú zdraviu prospešné a poniektoré i kriticky ohrozené. Obsah textov vám prinášame i na náš web, páči sa.
Rebríček obyčajný (Achillea Millefolium L.)
Rebríček obyčajný – ľudovo nazývaný myší chvostík alebo mačací chvost – je rastlina z čeľade astrovité. Ide o trvácnu bylinu na tenkej stonke ukončenú bohatými súkvetiami bielej či jemnej ružovej farby. Stonkovitý charakter majú aj listy, ktoré sa podobajú na papradie. Dorastá do výšky jedného metra.
Vyskytuje sa v celej Európe a Ázii, u nás predovšetkým na východnom Slovensku. Obľubuje lúky, pasienky a poľné cesty. Rebríček obyčajný kvitne od júna do októbra a zbiera sa jeho vňať (listy) a kvety. Čerstvé listy sa často používajú aj v studenej kuchyni pri príprave šalátov. Obklad z vňate a kvetov sa zase používa pri hojení vonkajších rán.
Má protizápalové účinky a mierni bolesť pri kŕčových žilách, natieraním na kožu pôsobí aj ako prírodný repelent proti komárom. Čaj z kvetov a listov je ideálny pri poruchách trávenia, pečene, žlče, žalúdka, pri problémoch s nadúvaním, vysokom krvnom tlaku a posilňuje chuť do jedla. Rebríčkový kúpeľ je zase vhodný pri problémoch s menštruáciou.
Rebríček obyčajný má ďalekosiahlu históriu, používali ho už Trójania v čase vojen na liečenie rán. Právom mu patrí pomenovanie najstaršia rastlina ľudového liečiteľstva.
Pestrec mariánsky (Silybum marianum L.)
Ľudovo je prezývaný aj ako bodliak mariánsky, patrí do astrovitej čeľade. V našich končinách sa vo voľnej prírode vyskytuje zriedkavo, treba si ho dopestovať v záhrade. Je to druh mediteránnej rastliny, ktorá má rada teplo. Ako jednoročná dorastá do 1,5-metrovej výšky. Z pestreca mariánskeho sa zbierajú dozreté nažky (suchý nepukavý plod vzniká z jedného plodolistu, má blanité alebo kožovité oplodie, pozn. redakcie). Nažky sa zbierajú koncom júla.
Plody pestreca mariánskeho sú bohaté na flavonolignany, horčiny, biogénne amíny, betaínchlorid, olej s vysokým obsahom nenasýtených kyselín a vitamín E. Lieči a chráni funkcie pečene. Je ideálny pri chorobách pečene, napríklad cirhóze (stvrdnutie pečene). Pri vyšších dávkach môže odvar z pestreca mariánskeho zvyšovať krvný tlak.
Čaj z tejto rastliny pomáha aj pri rôznych infekčných zápaloch a otravách jedmi, ďalej pomáha zbavovať telo chemických prímesí, ktoré sa pridávajú do potravín. Čaj z pestreca je vhodný aj na detoxikáciu tela. Ide o veľmi výnimočnú a liečivú rastlinu.
Zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea L.)
Pochádza z Euroázie a Severnej Ameriky, nájsť ju však môžeme aj na našom území, predovšetkým na okraji lesov, v jarkoch či lúkach a pasienkoch. Ľudovo nazývaná zlatá byľ má rada suchú pôdu. Ide o rastlinu z čeľade astrovité, ktorá dorastá do výšky jedného metra. Kvitne od augusta do októbra, zbierame z nej kvety a vňať. Má jednoduchú stonku zakončenú strapcovitými zlatožltými kvetmi.
Zlatobyľ obyčajná má všestranné liečivé schopnosti; protizápalový a močopudný účinok, vhodná je aj pri zápaloch močového mechúra a obličiek. Rozpúšťa a vyplavuje močové kamienky a piesok. Čaj zo zlatobyle má detoxikačné účinky a celkovo zlepšuje metabolizmus v ľudskom tele. Táto liečivá rastlina je významná a prínosná aj pre duševnú pohodu. Náhle nešťastie či silný citový zážitok sa vždy odreagúvajú v obličkách, preto je vhodné práve v takých chvíľach piť čaj zo zlatobyle obyčajnej.
Medvedica lekárska (Arctostaphylos officinalis L.)
Medvedica lekárska je nízky zelený ker z čeľade vresovcovité, ktorý narastá do výšky 30 až 60 centimetrov. Ide o rozkonárený ker podobajúci sa na brusnicu. Má biele alebo jemne ružové kvety, plody – bobule sú červenej farby. Jej výskyt je najčastejší v miernom a studenom pásme severnej pologule. Výskyt medvedice lekárskej je u nás ohrozený, roztrúsene sa nachádza v Nízkych Tatrách, o niečo menej vo Vysokých Tatrách a Karpatoch.
Na území Slovenskej a Českej republiky patrí k prísne zákonom chráneným rastlinám. Pre spotrebu sa dováža. Od júna až do augusta sa zbierajú drobné zelené lístky. Použitie a význam medvedice lekárskej je predovšetkým pri zápalových ochoreniach močových ciest, obličiek a pri močových kameňoch. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča používať aj pri cukrovke alebo tuberkulóze.
Kvôli vysokému obsahu triesloviny (bezdusíkatá organická zlúčenina, pozn. redakcie) sa nesmie užívať dlhodobo a rovnako ju nesmú užívať deti, tehotné a dojčiace ženy. Ker medvedice lekárskej sa môže dožiť aj sto rokov.
Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifoliaL.)
Patrí do čeľade rosičkovité. Ide o trvácnu bylinu živiacu sa hmyzom (mäsožravá rastlina) ľudovo prezývanú rosnička, slnečná rosa alebo prstovka okrúhlolistá. Má tenučké korene, ružicu okrúhlych, dlhostopkatých a žľaznatochlpatých listov, ukončená je závinkami bielych kvetov. Kvitne od júla do augusta a plodom sú jednopúzdrové tobolky.
Na Slovensku aj v Česku patrí medzi kriticky ohrozené rastliny a je zákonom chránená. Najviac ju ohrozuje zmena a deštrukcia biotopov a ťažba rašeliny, na ktorej rastie. Obľubuje mokré, výživné, kyslé, humusové, rašelinové i piesočnaté pôdy. Nachádza sa v nížinách a pahorkatinách. Od júna do augusta sa zbiera jej vňať, ktorá bola známa ako liečivo predovšetkým v 13. storočí.
Alkoholové extrakty z rosičky sa používajú predovšetkým pri ochoreniach dýchacích ciest, bronchitíde, čiernom a dráždivom kašli. Čaj z rosičky sa používa tiež proti zvápenateniu ciev. Keďže je však na našom území prísne chránená, dováža sa zo zahraničia.
Vachta trojlistá(Menyanthes trifoliata L.)
Vďaka jej horkej chuti (vysoký obsah horčín a trieslovín) je ľudovo nazývaná ako horká ďatelina. Ide o trvácnu bylinu z čeľade vachtovité vyskytujúcu sa na bahenných miestach, močariskách a rašeliniskách. Má plazivý článkovitý rozkorenený šupinatý podzemok, z ktorého vyrastajú trojpočetné listy a 15 až 30 centimetrov vysoké stvoly zakončené strapcom jemne ružových kvetov.
Kvitne od mája do júna, kedy sa zbierajú listy s krátkymi stopkami. Je účinná pri nechutenstve – povzbudzuje chuť do jedla, pomáha pri poruchách trávenia, zvyšuje sekréciu tráviacich štiav, ovplyvňuje črevnú peristaltiku, podporuje látkovú výmenu, krvný obeh a celkovo je osožná pre celý organizmus človeka. Používa sa aj pri zvýšenej teplote. Vachtu je zakázané zbierať, pretože je zákonom chránená.
Jazyk jelení celolistý (Phyllitis scolopendrium L.)
Je z čeľade slezníkovité a predstavuje menší druh paprade. Vyskytuje sa predovšetkým na severnej pologuli, najčastejšie v Európe (u nás v oblastiach Malých Karpát, Tatier a v Slovenskom krase), v Amerike je to veľmi vzácny druh. Jelení jazyk rastie na tienistých, vlhkých a na vápno bohatých substrátoch. Občas rastie aj na slnku. Listy takéhoto jazyka jelenieho sú zakrpatené a žltkastej farby.
Rastlina, ktorá rastie v tieni, je sýtozelená, dĺžka listov je od 10 do 60 centimetrov a šírka od 3 do 6 centimetrov. Jazyk jelení sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. V ľudovom liečiteľstve sa využíva najmä ako tonikum na slezinu. Má diuretické účinky a používa sa aj zvonka na hojenie rán. Vo väčšine papradí sú prítomné látky toxické pre ľudský organizmus, preto sa neodporúča užívať rastlinu bez konzultácie s lekárom či odborníkom. Na Slovensku je jazyk jelení celolistý zákonom chránenou rastlinou.
Očianka rostkovova (Euphrasia rostkoviana)
Je z čeľade krtičníkovité, ľudovo prezývaná ambrožka, bradavník, lešinka, potešenie očí. Táto rastlina preferuje vlhké piesočnaté a hlinité jemne kyslé pôdy bohaté na minerály. Na našom území bola očianka kedysi veľmi rozšírenou rastlinou, bohužiaľ, za posledné roky jej výrazne ubudlo. Najhojnejšie sa vyskytuje v oblasti pahorkatín až po horské prostredie. Veľmi ojedinele rastie aj v nížinách.
Kvitne od júla do septembra a zbiera sa vňať na začiatku kvitnutia. Priaznivo pôsobí predovšetkým pri očných problémoch (únava očí, zhoršovanie zraku, rôzne iné choroby a zápaly súvisiace s očami) a takisto pri sennej nádche aj tráviacich problémoch. Použiť ju môžeme zvonka aj vnútorne. Pôsobí proti vzniku vredov, pri zápaloch v ústnej dutine, bolestiach hlavy a nespavosti. Čaj z očianky rostkovovej je vhodný pre ľudí, ktorí trávia veľa času za obrazovkou – napomáha zmierniť preťaženie očí.
Valeriána lekárska (Valeriana officinalis L.)
Trvácna rastlina vysoká až 1,5 metra z čeľade valeriánovité, ľudovo prezývaná valeriánok, mačacia zelina, je hranatá byľ pokrytá protistojnými listmi. Lístky sú kopijovité a na okraji zúbkované. Bieloružové kvety sú usporiadané do vidlicovitých vrcholíkov. Kvitne od júna do septembra a plodmi sú hnedožlté nažky s chocholcom.
Ide o vlhkomilnú rastlinu nachádzajúcu sa v humusových, ľahko vápenatých pôdach (rastie pri potokoch, na vlhkých lúkach alebo lesných svahoch). Na jeseň sa zbierajú korene. Valeriána lekárska má upokojujúce účinky s terapeutickým charakterom. Upokojuje nervový systém, pomáha pri nespavosti, depresii, hysterických stavoch, bolestiach hlavy, silnom búšení srdca. Uvoľňuje svalové napätie, pôsobí proti nadúvaniu, kŕčom a žalúdočnej neuróze.
Ibiš lekársky (Althaea Officinalis L.)
Rastlina trvácneho charakteru z čeľade slezovité, ľudovo nazývaná ako ibišek, lajbiš, slez. Dorastá do výšky 60 až 150 centimetrov. Kvety sú biele alebo bledoružové, byľ je drevnatejúca s tromi až piatimi jemne ochlpenými laločnatými listmi. Kvitne od júla do septembra. Pestuje sa v teplejších oblastiach, obľubuje hlbšie humusové pôdy, avšak obľúbená je aj na okrasu v záhradách.
Kvety zbierame v období kvitnutia, korene na jar a jeseň, listy zase postupne pred kvitnutím. Výťažky z koreňa a listov sa používajú pri zápaloch horných dýchacích ciest, slizníc, pri tlmení kašľa, vhodné sú aj pri problémoch zažívacieho traktu a vylučovacieho ústrojenstva. Korene a listy sa používa aj na vonkajšie obklady pri kožných ochoreniach alebo na kloktanie.
Obľúbený je však aj ibišový čaj a sirup z kvetov. Pôsobí predovšetkým proti suchému kašľu. Ibiš lekársky obsahuje vysoké množstvo slizu, pektínu a flavonoidov. Je to stará liečivá rastlina, jej pozitívne účinky opisoval už Hippokrates.
Publikováno: 17. 2. 2016
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
