Miesto histórie, umenia a inšpirácie. Kaštieľ v Dolnej Krupej.

„V celom Uhorsku sa nenájde kaštieľ a park takého výnimočného vkusu a krásy. Krupá bude triumfom umení a vied, ktorý ovenčuje vznešený rod Brunswikovcov.“

Anton Pius Rigel

Čím viac cestujeme, tým viac som očarená z našej krajiny. O bohatej histórií a krásnych pamiatkach som bola už presvedčená. Ale vidieť to na vlastné oči je vždy niečo iné.

Dolná Krupá sa nachádza približne 15km od Trnavy. Malá dedinka je pre svoju históriu výnimočná. Vážení priatelia, dovoľte, aby som sa s vami podelila o náš výlet do Dolnej Krupej.

Autom je to skutočne blízko. Pokiaľ preferujete inú možnosť dopravy, medzimestská verejná doprava je vám k dispozícií tiež. My sme si zvolili pre tento krát možnosť cestovania autom. Nebolo zložité nájsť kaštieľ.

Cesta k nemu je veľmi dobre značená. S parkovaním to bolo horšie. Blízko je voľné miesto, pokojne auto môžete nechať aj tam. Ak poviem, že je to minútu od miesta určenia, aj to som už prehnala.

Výstavba kaštieľa súvisí so zemianskou rodinou Brunswikovcov. Prestavali ho v rokoch 1793-95 z pôvodného kaštieľa, ktorý stál na tomto mieste. Ozdobou bola jeho rozľahlá 100 hektárová anglická záhrada. Neskôr začali pribúdať nové objekty, ako napríklad divadlo, knižnica, domček pre záhradníka, kúpeľný domček.

Kaštieľ a Dolnú Krupú preslávila grófka Choteková a jej zbierka kvetov. V súkromnom rozáriu vlastnila zbierku viac ako 6000 koreňov ruží, ktoré ďalej expedovala do celého sveta (Európa, USA, Kanada). Na jej počesť sa dnes každoročne  usporadúvajú hudobné dni Slávnosť ruží.

Ďalším významným medzníkom pre toto miesto boli pobyty svetoznámeho hudobného skladateľa Ludwika van Beethovena v rokoch 1800-1806. Viaceré skladby mal venovať práve rodine, ktorej kaštieľ patril, Brunswikovcom. Vďaka nim spoznal svoju celoživotnú lásku.

Počas pobytu v Dolnej Krupej pravdepodobne skomponoval významnú skladbu, Sonáta mesačného svitu. Ludwik van Beethoven je navždy spojený s týmto kaštieľom. Jeho pôsobenie si pripomíname stálou expozíciou hudby.

V roku 1821-1822 bol kaštieľ prerobený do dnešnej podoby. Výnimočný bol aj pre svoji tisíc zväzkovú zbierku kníh alebo obdivuhodnou obrazovou galériou. Pri prechode frontu bol však v roku 1945 úplne vyrabovaný.

Od roku 1946 patrila budova Povereníctvu zdravotníctva a zriaďuje sa tu ústav pre liečbu tuberkulóznych chorôb. Taktiež v tom istom roku tu zomiera posledná vlastníčka kaštieľa, Mária Henrieta Choteková.

V roku 1947 prišla od platnosti pozemková reforma. Pre kaštieľ to neznamenalo nič pozitívne. Jeho pozemky boli rozparcelované. Z pôvodného 100 hektárového anglického parku zostáva len dnešných 17 hektárov. Knižnica a významné hospodárske budovy boli zbúrané.

Od roku 1949-1969 bol v kaštieli ústav pre duševne chorých pacientov. V rokoch 1969-1978 celá budova s areálom prechádza do správy Domova slovenských skladateľov.

Za toto obdobie sem zavítalo mnoho známych hudobných osobností. Môžeme spomenúť Eugeňa Suchoňa, Petra Dvorského, Miroslava Váleka a mnohých iných.

Od roku 2003 patrí toto miesto do správy Slovenského národného múzea – Hudobného múzea.

Ak sa chcete zúčastniť prehliadky kaštieľa, žiaden problém. Vstupné je skutočne symbolické. Dospelí zaplatia 2€, deti, študenti a dôchodcovia 1€. Prístupný je v oboch sezónach podľa presne určených otváracích hodín.

Výrazné slnko a čerstvo napadaný sneh nám spríjemnili atmosféru a výlet sme si užili. Jediná škoda je, že kaštieľ by mohol byť udržiavaný ešte viac. Vonkajší plášť budovy postupne stráca svoje čaro. Čas nezastavíme.