Ako sa správať v kostole

Etiketa má svoje miesto aj v kostole a z času na čas si to treba pripomenúť, keďže zvonenie mobilného telefónu bežnou súčasťou svätej omše alebo v lete sú ľudia neraz v kostole oblečení ako na pláži. Veď aj v kostole platia pravidlá slušného správania. V kostole je Boh prítomný v Oltárnej sviatosti. Keď prichádzam za Pánom, je to akoby som išiel za najlepším priateľom, ktorého si veľmi vážim a mám ho veľmi rád. Záleží mi na tom, ako som upravený, čo mu prinesiem, ako sa správam v jeho prítomnosti.

Ako teda mám prísť na svätú omšu?

Na svätú omšu treba prísť včas, aby sme nevyrušovali ostatných. Máme mať vhodné oblečenie. Dievčatá by nemali nosiť tričká na ramienkach, hlboké výstrihy a krátke sukne. Chlapci by nemali chodiť v tielkach a krátkych nohaviciach. Muži a chlapci by si mali dať dole čiapku, maličké deti nemusia. Slnečné okuliare na očiach sú v kostole nevhodné, iba ak má niekto zdravotné problémy a okuliare musí mať.

Čo, ak zbadám v kostole kamaráta?

Zbytočne sa neobzerám a nesledujem, kto príde do kostola, čo má oblečené a kam si sadne. Ak zbadám v kostole kamaráta, nezačnem vyskakovať a kývať. Môžem ho pozdraviť kývnutím hlavy a úsmevom. V kostole sa zbytočne s kamarátom nerozprávam, je na to čas po svätej omši.

 A čo, ak mi bude počas svätej omše niekto telefonovať?

Pred vstupom do kostola si vypneme mobilný telefón.  V kostole netelefonujeme, nepíšeme sms a už vôbec sa nehráme hry na mobile.

Platia pravidlá slušného správania aj v lavici?

Samozrejme. Ak sedíme v lavici a príde niekto starší, uvoľníme mu miesto. V kostole si nevykladám nohy na lavicu ani na sedadlo a ruky nemám vo vreckách. Tašky uložím na miesto, kde nebudú prekážať v prechádzaní. Mokrý dáždnik odložím mimo lavice, aby nebolo mokré sedadlo alebo kľačadlo. V kostole sa v nijakom prípade nevyzúvam, ani keby mi bolo teplo alebo by ma tlačili topánky.

A čo ak som hladný alebo smädný?

Počas svätej omše nekonzumujem nijaké jedlo ani nežujem žuvačku. Výnimočne sa môžem napiť čistej vody, ak je veľmi teplo.

Mne sa páči, keď si dávame znak pokoja. Lenže už som videla, že ľudia sa pri tom aj rozprávajú.

Pri znaku pokoja si podávame ruky krátky stiskom a pozeráme sa pritom do očí.  Je veľmi neslušné, ak by sme podanú ruku odmietli alebo sa tomu druhému nejako vysmievali či spolu vtipkovali. Pri podávaní rúk si dáme dolu rukavice. Ak idem na sväté prijímanie, postavím sa do radu, nepredbieham sa, netlačím sa.

Keď sú v kostole nejaké veci – knižky alebo časopisy, môžem si ich odniesť domov?

V kostole sú na laviciach položené modlitebné knižky alebo predtlačené nejaké modlitby. Nemáme si ich brať domov. Ak máme o niečo záujem, môžeme sa spýtať kostolníka alebo kňaza. Ak si vezmete časopis, nezabudnite zaň zaplatiť do priloženej pokladničky.

Najviac sa mi nepáči, keď kňaz aj s miništrantmi pri odchádzaní po svätej omši sú ešte stále pri svätostánku, ľudia sa postavia a hrnú preč. Ako to má byť správne?

Zo svätej omše odchádzame až potom, keď kňaz s miništrantmi odíde.

Článok prinášame v spolupráci s časopisom Rebrík.

Pripravila Katarína Glajšeková

Foto: Miroslav Glajšek