Mirka Varáčková – Adaptácia

Nikdy by som neverila, že by ma bavilo slovenské sci-fi. Keby som chcela v krátkosti napísať môj názor, stačila by bohato prvá veta. Vyjadrovala by všetko, čo mám na mysli. Príbeh Adaptácia od Mirky Varáčkovej si však zaslúži omnoho viac, než len zhrnutie pocitov do bezvýznamnej vety.

Dystopická verzia budúcnosti v najnovšom románe Miroslavy Varáčkovej Adaptácia, má až odstrašujúco blízko k realite, ktorá nám môže zaklopať na dvere už zajtra.

Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi.

Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet – bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom.

A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by…

Autorka knihu rozdelila do troch hlavných častí. V prvej sa hladná hrdinka spoznáva so Simonom a jeho rodinou. Spozná, čo jej najviac chýba a utvrdí ju v tom, čo chce dosiahnuť a kam chce ísť. Hoci ju Simon zachránil pred istou smrťou, nerozumejú si a citovo sa naviaže na starého muža Tea, ktorý však nešťastne zomiera pri požiari.

Pre neočakávané okolnosti a nové nebezpečenstvo sa Tuláčka, Simon a Emily (malá sestra Simona) vydávajú na cestu. Vedia, že to nebude jednoduché, no cesta je pre nich výzvou.

Úvodná časť knihy nás zoznamuje predovšetkým s vlastnosťami našich hrdinov. Vieme, že Tuláčka je poriadkumilovná, citlivá a hoci sa to nezdá, do istej miery žensky naivná. Schopnosti a vedomosti, ktoré nadobudla ešte v zdravom svete s otcom, využívala i tu, keď hľadala byliny, ktoré by napomohli zdravotnému stavu Emily.

Tieto dejové vsuvky z jej minulosti boli nostalgické a nerušivé. Čitateľovi pomohli viac spoznať hlavnú hrdinku, hoci jej meno sme sa v príbehu nedozvedeli hneď. Prečo si však zvolila, aby jej vraveli Tuláčka, mi je nezvyčajné, keďže hrdinka svoj cieľ mala. Mala a mierila za ním.

Taktiež sa postupne zoznamujeme so Simonom. Nejako som si k nemu nedokázala nájsť cestu. Tento pocit sa menil až časom. Neustále menil nálady. Počas jedného dialógu ich dokonca hneď vystriedal niekoľko. Dlho som bola zmätená a nevedela som, čo si mám o ňom myslieť.

Z knihy sme sa dozvedeli, že Simon bol v predchádzajúcom živote vojak. Povolanie sa mi k nemu absolútne nehodilo, nakoľko svoju psychiku nemal vôbec podľa mňa zvládnutú.

Smrť rodinného príslušníka zvládol s dosť pre mňa prekvapujúcim pokojom. Hoci som si hneď zamilovala dvojku Simon a Tuláčka, jeho vlastnosti by som prepracovala asi trochu inak.

Najviac mi chýbali detailnejšie vonkajšie opisy hrdinov. Ich psychika a prežívanie nám bolo otvorené, no ich zovňajšok spočíval viac v predstavivosti čitateľa. Výnimočné a výrazné črty sme sa síce dozvedeli, ale nebol v tom ten správny šmrnc, ktorý mám rada.

Prvá časť knihy nás zoznamuje s vlastnosťami havných hrdinov.

Druhá časť knihy

Dostali sa do umelého mesta plného nezmyselných pravidiel a zákazov a príkazov, ktoré porušovali základné ľudské práva. Mirka Varáčková si pre čitateľov nachystala jedno prekvapenie.

Priateľ, ktorý dal našej Tuláčke mapu pred smrťou, bol v meste a poriadne sa pohral s dejom. Páčila sa mi idea, ktorá tu vládla a aj dôvod na prevrat. Všetko mi však prišlo také… urýchlené.

Nebolo to na škodu knihy a podnietilo to moju fantáziu, ale pokojne by som zvládla pár desiatok strán navyše. Knihe by to neuškodilo a ani neubralo na kráse.

Veľmi sa mi páčilo, ako sa vyvíjala láska medzi Simonom a Tuláčkou, vlastným menom Zoya. Ich láska bola opatrná, nevinná, ustráchaná, opatrná. Je krásne, že intímny cit dokáže vzniknúť medzi ľuďmi aj v ťažkých časom.

Podľa mňa to k príbehu jednoznačne patrí. Ak niekto povie, že to bolo umelé alebo zbytočné, pre mňa bol ich vznikajúci vzťah spestrením príbehu.

Autorka opustila trend posledných rokov, s ktorým sa stretávame v dystopických dielach a zakončila knihu po svojom.

Avšak napätie, akcia a vzbura nenechali na seba dlho čakať a my sa lúčime s ďalšou postavou, malou Emily. Jej smrť ma nijako nezasiahla. Pre mňa bola Emily úplne zbytočnou postavou. Jej odchod bol rýchly a veľmi nenápadný.

Myslím, že keby ju autorka do deja nevložila, nič zlé by sa nestalo. Hoci Simon robil veľké veci hlavne pre ňu a na jej smrť zareagoval prekvapivo jednoducho – hodil vinu a zlosť na iného.

Happy end v knihe je pre mňa správna voľba, ako zakončiť príbeh. Moderný koniec, zabime hlavného hrdinu, nie je pre mňa ako čitateľa vhodný. V poslednom čase sa s ním v dystopických dielach stretávame častejšie, než je žiadané. Som veľmi rada, že Miroslava Varáčková opustila tento módny trend a zakončila knihu po svojom.

Tretia časť sa venovala návratu na pevninu. Hoci sa prevrat hlavným hrdinom podaril a v meste začali platiť rovné pravidlá pre všetkých, Zoya nebola šťastná. Chcela sa vrátiť na miesto v lese, kde sa v poslednej dobe cítila najbezpečnejšie a najprirodzenejšie.

Ani vzťah so Simonom sa nevyvíjal podľa jej predstáv. Ak sa to vzťahom dalo nazvať. Nemala nikoho, pre koho by zostávala v tomto novom režime, ktorý jej bol cudzí.

Pohľad na knihu

Môj celkový pohľad na knihu je pozitívny. Rozhodla som sa ju prečítať najmä pre  dobré referencie, ktoré som našla na internete. Neľutujem. Prečítala som ju za dva dni.

Počas nich sa stala mojim verným spoločníkom, ktorého som nechcela ani na sekundu pustiť z rúk. Som rada, že mnoho udalostí v knihe nechala autorka na fantázií čitateľa.

Máme tak možnosť i my stať sa súčasťou zničeného sveta, kde každý deň je najdôležitejšie len jediné. Vyhrať boj o vlastný život.