Krčná chrbtica a jej vplyv na bolesti hlavy
Stuhnutý krk a bolesti krčnej chrbtice trápia čoraz viac ľudí. Sedavé zamestnanie, nízka fyzická aktivita, doba smartfónov a neustály predklon hlavy vedia z dlhodobého hľadiska spôsobiť menšie či väčšie zdravotné problémy.
Následne nastupujú prášky a tabletky proti bolesti či hojivé maste a tieto problémy si ľudia tlačia pred sebou, no neriešia ich. Aby sa z toho bolo možné posunúť, treba si povedať niečo o anatómii a priblížiť si aj možné príčiny vzniku bolesti krku a ich riešenia.
Krk a krčná chrbtica
Krčná chrbtica sa skladá zo 7 krčných stavcov a plynulo prechádza do chrbtice hrudnej. Medzi jednotlivými stavcami sa nachádzajú medzistavcové platničky, ktoré majú “tlmiacu” funkciu pri chôdzi, behu a iných nárazoch.
Pri ktorých pozíciách hlavy človek škodí svojmu krku?
- Predsunuté držanie hlavy
- Veľký vankúš pod hlavou pri spaní v ľahu na chrbte/boku
- Pozeranie do smartfónov
- Rozvalenie sa pred televíziou na gauči
- Sed nerešpektujúci prirodzené zakrivenie chrbtice – krčnú a driekovú lordózu
Bolestivá aj zablokovaná
Vplyvom nesprávnych pohybových návykov sa platničky opotrebovávajú, poprípade posúvajú rôznymi smermi. Tak vznikajú kĺbne blokády, ktoré sa často volajú zablokovaná krčná chrbtica. Najčastejšie však platničky smerujú dozadu a do strán.
V inom prípade môže platnička kontaktovať nervový koreň, kedy sa bolesť z krčnej chrbtice môže projektovať až do ramena, lakťa, prstov na rukách. Inokedy zas vzniká točenie hlavy alebo dokonca bolesti hlavy. Toto sú najčastejšie príznaky, kedy platnička dráždi nervy zásobujúce horné končatiny.
Následne sa samozrejme “zľaknú” svaly odstupujúce od stavcov, stiahnu sa a aj oni môžu brániť krku pohybovať sa do všetkých smerov plynule. Netreba zabúdať, že krčná chrbtica je veľmi ohybná. Dokáže sa pohybovať v troch rovinách:
- sagitálnej – retrakcia (zasunutie brady), predklon, záklon.
- frontálnej – úklon do strán
- transverzálnej – rotácie
Práve z tohto dôvodu, teda jej komplexnosti, sa riešenie bolestí krčnej chrbtice komplikuje. Veľakrát človek pociťuje točenie a bolesti hlavy, závrate. Fyzioterapeut sa vtedy stáva doslova detektívom pohybu. Zisťuje či je zdrojom problému mechanická príčina. Dôležité je dôkladné funkčné vyšetrenie chrbtice a aktívny dialóg s pacientom.
Odborník zisťuje, kedy, pri ktorých činnostiach a ako často sa bolesť krčnej chrbtice objavuje. Sleduje blokády v jednotlivých segmentoch, skrátené svaly s prítomnosťou trigger pointov – svalových spúšťových bodov. Hodnotí jednotlivé rozsahy pohybov a ich plynulosť.
Niekedy len fyzioterapia nestačí
Na základe zistených informácii určí štádium stavu pacienta. V prípade konštantných bolestí, nenachádzania úľavovej polohy a budenia sa v noci sa pre bolesť predpokladajú zápalové procesy – akútne/subakútne štádium. Vtedy sa odporúčajú ďalšie lekárske vyšetrenia, následne predpísaná medikamentózná liečba a kľudový režim.
Napríklad vyššie spomínané točenie a bolesti hlavy, závrate, či dokonca poruchy prehĺtania je nutné riešiť s tímom odborníkov, nielen s fyzioterapeutom, keďže ich pôvod nemusí byť len v krčnej chrbtici. Základom je postupnými krokmi pátrať po príčine.
V istom kórejskom výskume pozorovali vplyv určitých fyzioterapeutických metód na bolesti hlavy. Pacienti s bolesťami hlavy a pocitom stuhnutého krčného svalstva boli vyšetrení aj neurológom. Výskum síce potvrdil, že rehabilitáciou bolesť hlavy ustupuje a objavuje sa menej často, avšak nepotvrdzuje príčinu bolesti výhradne v stuhnutých krčných svaloch.
Najefektívnejšou terapiou na zníženie bolestí hlavy je podľa autorov trakcia krčnej chrbtice. V inom španielskom výskume autori potvrdili, že kombináciou rôznych fyzioterapeutických techník sa redukuje bolesť hlavy. Medzi efektívne metódy zahrnuli aktívne a relaxačné cvičenia, mobilizácie a strečing.
Pri mobilizačných technikách sa navyše zväčšil rozsah pohybu v krčnej chrbtici. Autori tejto štúdie však upozorňujú, že je náročné presne zhodnotiť, ktorá konkrétna technika redukuje bolesti hlavy najefektívnejšie.
Cviky na krčnú chrbticu
Vyšetrenia sú síce náročné, jedna vec je však istá a to, že chrbtica miluje pohyb. Ak človek v práci sedí 8 hodín a s bolesťou nič nerobí, nemôže očakávať, že bolesť, či len obyčajný stuhnutý krk iba tak odíde. Treba teda myslieť nielen na správne držanie tela pri samotnom sedení, ale aj tzv. prerušovaný sed.
Rovný ako pravítko nebude počas celej pracovnej doby pravdepodobne sedieť nikto a preto je omnoho optimálnejším riešením, keď každých 30 minút zmeníte pozíciu tela. Možno sa však počas dňa skúsiť viac krát postaviť a poprechádzať, ponaťahovať sa, ale tiež sa môže vyskúšať na chvíľu na stoličke kľačať či na pár minút denne použiť fit loptu. Preto sa odporúča hýbať sa a cvičiť!
Existuje množstvo cvikov na uvoľnenie krčnej chrbtice. Môžu to byť napríklad nasledujúce cviky:
- Sadnúť si na stoličku a lopatky ťahať šikmo dolu (od uší smerom k zemi). Položiť si pravé predlaktie na hlavu tak, aby sa pravá ruka chytila ľavého ušného laloku. Zľahka ťahať a pravé ucho smerujte do maximálneho možného úklonu k pravému ramenu pomocou hmotnosti pravého predlaktia. Vydržať 2 sekundy. Cvičenie zopakovať 10x za sebou a následne precvičiť druhú stranu.
- Sadnúť si do správneho sedu. Mierne zasunúť bradu a rotovať hlavu maximálne doprava. Bez vysunutia brady vydržať 2 sekundy. Cvik opakovať do každej strany 10x.
Tieto dve cvičenia sú úplne jednoduché a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou sa nimi nemá ako ublížiť. Každý človek však môže mať na cvičenie rôzne reakcie. Preto je najvhodnejšie konzultovať stav so špecializovaným fyzioterapeutom a mať tak krk pod kontrolou.