Ako byť sám k sebe láskavý

Niekedy treba na zrodenie tejto vášne podstúpiť proces, kedy sa človek do seba zaľúbi. Je to nevyhnutné na to, aby k sebe vzhliadal s úctou, rešpektom a obdivom. Nebýva to vždy samozrejmosťou. V detstve sa dajú ľahko nadobudnúť mnohé negatívne presvedčenia o sebe, ktoré potom vytvárajú esenciu nízkeho sebavedomia a malej sebadôvery.

Keď človek pociťuje nedostatok sebadôvery, môže to zhoršiť jeho schopnosť racionálne myslieť a rozhodovať sa. Ak sa mu nedarí prevziať kontrolu nad svojím životom môže to viesť k pocitom bezmocnosti.

Naučiť sa preto treba aj sebaláske. Niekoľko typov ako mať sám seba rád prináša aj tento článok.

Nadviazať spojenia sám so sebou

V psychologickej praxi sa odborníci stretávajú s tým, že ľudia sú sami k sebe tvrdší, než k ostatným. Najmä ženy trpia tým, aby naplnili očakávania. Na tom by nebolo nič škodlivé, keby pritom rešpektovali vlastné hranice a nezabúdali byť milé samé voči sebe. Neraz totiž kývnu aj na niečo, čo ide na úkor ich samých.

Keď človeku na niekom záleží, vníma ho a rešpektuje so všetkými potrebami, prejavmi či postojmi. Zvyčajne sa ľudia, ktorí sa majú radi a záleží im na sebe neodsudzujú, nekritizujú, nesnažia sa navzájom meniť.

Byť láskavý voči sebe samému nie je až také odlišné od toho, ako to človek preukazuje svojim blízkym. Stačí na to úprimné a empatické naladenie, bez odsudzovania a kritického hodnotenia, s prijímaním svojej jedinečnosti a svojich špecifických potrieb. Napriek tomu sa niektorým ľuďom ľahšie vytvárajú láskyplné vzťahy s inými, než samým so sebou.

Proces učenia ako byť k sebe láskavý sa začína pochopením sily starostlivosti o seba. To znamená venovať pozornosť potrebám svojho tela, nielen tým fyzickým, ale naučiť sa aj relaxovať. Ak si každý deň človek trochu času pre seba a urobí niečo len pre seba, pomôže mu to načerpať nové sily a udržať si emocionálnu rovnováhu.

Sebadôvera stojí na harmónii mnohých premenných

Jednou z najlepších vecí, ktoré pre seba človek môže urobiť, je naučiť sa byť k sebe láskavejší. Život môže byť neuveriteľne náročný a naučiť sa byť k sebe láskavý pomôže zostať silným aj v ťažkých časoch.

Sebaláska je priamo závislá od seba prijatia. To tvorí kombinácia reálneho ja – toho, ako sa človek vníma, myslí, hodnotí a prežíva, a ideálneho ja, ktoré tvoria predstavy, akým chce byť. Keď nie je výrazný rozdiel medzi reálnym a ideálnym ja, človek má veľa dôvodov na snaženie sa a hľadanie motivácie na dosahovanie svojich cieľov.

Ak je však rozdiel medzi reálnym a ideálnym ja priepastný, je zdrojom silnej frustrácie. Tá má na svedomí pocit menejcennosti prameniaci z toho, že človek je so sebou stále nespokojný, kritizuje sa a podceňuje sa.

Výsledkom sú negatívne pocity, ktoré vedú k neistote a pocitu ohrozenia. V psychológii sú reaktívne a katastrofické myšlienky vytvárajúce posuny mimo logiku nazývané kognitívne omyly.

Pre človeka s nízkou sebaúctou je potom príznačné:

  • Preceňovanie pravdepodobnosti, že sa niečo zlé stane.
  • Preceňovanie dôsledkov, pokiaľ by k ohrozujúcej situácii došlo.
  • Podceňovanie vlastných schopností ohrozujúcich situáciu riešiť.
  • Podceňovanie možnej pomoci z vnútra seba samého.

Nedostatok sebadôvery môže mať ďalekosiahle dôsledky na život človeka. Môže viesť k zníženej sebestačnosti, zníženej motivácii, nízkemu sebavedomiu a strachu zo zlyhania. V extrémnych prípadoch môže dokonca viesť k depresii, úzkosti, sociálnej izolácii a myšlienkam na samovraždu.

Nedostatok sebadôvery vedie k bezmocnosti

Keď človek pociťuje nedostatok sebadôvery, môže to zhoršiť jeho schopnosť racionálne myslieť a rozhodovať sa. Ak sa mu nedarí prevziať kontrolu nad svojím životom môže to viesť k pocitom bezmocnosti.

Osobe, ktorej chýba sebadôvera, môže chýbať aj motivácia. Môže to mať podobu prokrastinácie – vyhýbania sa úlohám, o ktorých si myslí, že povedú k neúspechu.

Okrem toho, že človek nechce prijímať nové výzvy a príležitosti, nedostatok sebadôvery mu môže sťažovať aj rozpoznávanie a precvičovanie zdravých zručností na zvládanie problémov. V konečnom dôsledku to môže viesť k zhoršeniu ich duševného zdravia.

Nízke sebavedomie môže ovplyvniť aj vzťahy v pracovnom kolektíve

Vplyv nedostatku sebadôvery sa neobmedzuje len na jednotlivca, ktorý ho zažíva. Nízke sebavedomie by mohlo potenciálne viesť k napätým vzťahom, osobným aj pracovným.

Nedostatok sebadôvery v seba samého môže byť interpretovaný ako neistota alebo podozrievavosť, čo môže viesť k tomu, že kolegovia alebo kolegyne sa budú vyhýbať komunikácii s nimi.

Nedostatok sebadôvery môže mať v živote človeka vážne dôsledky. Môže viesť k poklesu motivácie, problémom s duševným zdravím, ako sú úzkosť a depresia i k napätým vzťahom.

Je dôležité, aby jednotlivec pochopil príznaky nedostatku sebadôvery, aby mohol podniknúť potrebné kroky na jej vybudovanie a vytvorenie pozitívnych zmien.

Emočná sebaistota

Získanie emocionálnej sebadôvery je dôležitou súčasťou zdravého a šťastného života. Je dôležité objaviť spôsoby, ako túto schopnosť posilniť bez toho, aby sa človek musel spoliehať na vonkajšie faktory.

Pri posilnení sebadôvery treba začať u seba – sebareflexiou. K jej uvedomeniu si môžu pomôcť nasledovné otázky:

  • Za aké pocity ste boli v detstve odmeňovaní?
  • Aké pocity, naopak, viedli k odmietaniu alebo ignorovaniu?
  • Dokážete dnes bez problémov prejavovať pocity, za ktoré ste boli detstva odmeňovaní?
  • Aké pre vás je, prejavovať pocity, ktoré boli v čase vášho detstva v rodine odmietané?
  • Líši sa schopnosť prejavovať city v pracovnom živote a v súkromí?
  • Existujú pocity, ktorých prejavovanie vám robí ťažkosti, a chcete to zmeniť?

Odpovede na tieto otázky človeku môžu pomôcť porozumieť tomu, aké emočné procesy sa odohrávajú v jeho vnútri. Podľa psychológov sa človek týmto schémam naučí už v detstve, kedy sa musel podriadiť a vyhovieť požiadavkám rodičov a vzdelávacích autorít.

Hoci svoje detstvo človek zmeniť nevie, môže si vybrať ako sa k nemu postaví. V dospelosti si človek môže dopriať z emočného hľadiska to, čo mu bolo v detstve odopreté. Treba si uvedomiť, že je v poriadku cítiť smútok, hnev, rozčúlenie či hanbu – emócie, ktoré u niekoho v detstve mohli byť popierané.

Tým, že človek počúva sám seba, vníma svoje potreby a neignoruje vlastné pocity si vytvára rešpekt voči sebe. Systematickým uznaním samého seba sa človek môže prepracovať k tomu, že bude mať voči sebe rovnako vrúcny postoj, ako k iným ľuďom.

Ako budovať sebadôveru

Získanie emocionálnej sebadôvery je dôležitou súčasťou zdravého a šťastného života. Týchto päť krokov môže pomôcť získať väčšiu emocionálnu sebadôveru:

  1. práca na sebauvedomení – treba si uvedomiť svoje emócie a všímať si svoje myšlienky a správanie; uvedomenie svojich pocitov a pochopenie, prečo má človek také pocity môže pomôcť urobiť zmeny v jeho myšlienkových vzorcoch a živote
  2. vybudovať pevné vzťahy s ostatnými – dôverné vzťahy s blízkymi priateľmi a rodinou môžu pomôcť pri pocite istoty a podpory, čo človeku umožní preskúmať pocity; pozitívne vzťahy s dobrými ľuďmi môžu pomôcť lepšie spoznať samých seba a postaviť sa výzvam
  3. praktizovať pozitívnu samomluvu – začať so sebou hovoriť rovnako ako s blízkym priateľom; vytvortiť si pozitívne afirmácie a opakovať si ich, keď sa človek cíti skleslo alebo neisto
  4. byť hrdý na svoje úspechy – vytvoriť si zoznam všetkých svojich úspechov a talentov; zamerať sa na pozitívne veci a zaznamenávať si a osláviť úspechy
  5. pracovať na pestovaní odolnosti – odolnosť sa vzťahuje na odrazenie sa od ťažkostí a schopnosť vyrovnať sa so stresovými situáciami; osvojenie si pozitívnych zručností na zvládanie záťaže, ako je cvičenie, písanie denníka, meditácia, učenie sa z chýb a starostlivosť o seba, môže pomôcť podporiť odolnosť

Prijatím týchto piatich krokov môže človek začať pestovať svoju emocionálnu sebadôveru. Hoci v živote každého sa vyskytujú chvále pochybností a neistoty, ak človek bude pozitívne myslieť a stane sa odolnejším, môže začať budovať emocionálnu sebadôveru.