Bicyklovanie – Kardio s množstvom skrytých výhod

vyhody-bicyklovania

Keď v roku 1790 Comte de Sirvac zostrojil svoj „dany horse“, čo je vynález považovaný za jeden z prvých predchodcov bicykla, zrejme ani netušil, že sa práve táto hračka stane jedným z najrozšírenejších dopravných prostriedkov.

V súčasnosti cyklistika nie je vôbec už len o prevážaní sa z bodu A do bodu B. Je to tiež jeden z najpopulárnejších športov tak na profesionálnej, ako aj amatérskej úrovni. Bicyklovať by mal naozaj každý, komu to dovoľujú okolnosti. Tento šport má totiž, oproti ešte obľúbenejšiemu behu, množstvo výhod, o ktorých mnohí pravdepodobne ani netušia.

1. Kĺby budú vďačné

Beh je jednoznačne najpopulárnejšia forma kardia všade na svete. Avšak jeho obrovskou nevýhodou sú nárazy, ktoré musia nohy tlmiť a absorbovať krok čo krok. Trpia bedrové kĺby, trpia členky a v neposlednom rade trpia aj kolená. Tie môžu, najmä pri nadváhe a nesprávnej technike behu, začať pobolievať, čo môže viesť až k ITB syndrómu.

Skvelou alternatívou je práve cyklistika. Krúživý a cyklický pohyb, ktorý sa pri šliapaní do pedálov vykonáva, je šetrný ku kĺbom. Úplne sa vytrácajú nárazy, ktoré môžu mikro-poranenia v kĺboch ešte viac zhoršovať. Spolu s plávaním sa jedná o najšetrnejšiu formu aeróbnej aktivity, čo znamená, že je vhodná naozaj takmer pre každého.

2. Nižšie riziko podvrtnutí a natiahnutí

Na bicykli sa väčšinou dosahujú vyššie rýchlosti ako pri behu, takže sa nedá povedať, že by išlo o bezpečnejší šport. No pokiaľ je reč o tých najčastejších zraneniach, teda o natiahnutých svaloch a podvrtnutých kĺboch, riziko je pri bicyklovaní jednoznačne oveľa menšie.

Pri bicyklovaní sú totiž nohy stále na pedáloch, pohyb je vykonávaný v jednej a tej istej rovine (nedochádza k vonkajším a vnútorným rotáciám v kĺboch) a taktiež rozsah pohybu pedálov nedovoľuje meniť rozsah pohybu v nohách, tak ako je to pri zmenách rýchlosti počas behu.

Ak sa k tomu priráta odstránenie nárazov a nerovností na povrchu, nohy sú v relatívnom bezpečí. Hlavu si však treba chraniť o to viac, kvôli riziku pádu.

3. Práca sedacích svalov

Mnohí ľudia (najmä ženy) sa často sťažujú, že aj napriek pravidelnému behu a ubúdajúcej hmotnosti sa nejako nevedia dopracovať ku guľatému zadku. Dôvod je jednoduchý. Ak sa totiž nebehá do kopcov, kde je potrebné robiť naozaj veľké a hlboké kroky (pripomínajúce výpady), zadok pracuje len minimálne.

Bicykel síce tiež nenahradí hlboké drepy a výpady v posilňovni, no charakterom pohybu, ktorý sa na ňom vykonáva, k nim má oveľa bližšie. Pravidelný a plnohodnotný záber do pedálov, teda nielen tlak, ale aj ťah, s tvarovaním sedacích svalov určite pomôže. A to na jazde po rovine, ako aj v horskom teréne.

4. S rýchlosťou prichádza adrenalín

Máloktorý bežne dostupný šport vie byť takým adrenalínovým zážitkom ako cyklistika. Každý vyznávač horských bicyklov určite pozná nasledujúce tri fázy jazdy na bicykli:

  • Jedna je trpiteľské šliapanie do kopca, kedy cyklista preklína každú jednu sekundu strávenú na sedadle.
  • Druhá, teda dosiahnutie vrcholu kopca, je plná endorfínov a radosti z odvedenej roboty.
  • Tá tretia je spustenie sa z kopca naspäť dole.

Ten pocit – rútiť sa na bicykli vysokou rýchlosťou a spoliehať sa len na svoje schopnosti – je na nezaplatenie.

5. Veľa našliapaných kilometrov

Tento šport má oproti ostatným formám kardia ešte jednu výhodu. Sú to vzdialenosti, ktoré sa pri bicyklovaní dokážu prekonať. Nemusí ísť o profesionálneho cyklistu, ktorý často nemá problém za jeden deň prejsť stovky kilometrov. Aj amatérsky cyklista dokáže čo-to našliapať, a teda aj vidieť.

Jednoducho je to zdraviu prospešný dopravný prostriedok, ktorým sa dá buď len ekologicky a „nezápchovo“ dopraviť do práce, alebo sa s ním dá vybrať na horskú či cestnú cyklotúru a okrem pálenia kalórií, tiež aj niečo vidieť a zažiť.

Beh a turistika sú však taktiež skvelé. Každý by mal pokračovať v tom, čo má rád. Netreba sa báť skúšať nové veci a učiť sa nové pohyby a športy. Čím pestrejší je zoznam aktivít, tým lepšie.