Tajomstvo strachu – prečo a ako nás ovplyvňuje strach

tajomstvo-strachu

Strach je pocit, ktorý je vrodený každému, ale jeho zdroj a význam zostávajú často záhadou. Strach vzniká ako reakcia na vnímané hrozby v prostredí, či už fyzické alebo emocionálne. Je nevyhnutnou súčasťou ľudského prežitia, ktorá kaýdého núti k opatrnosti a konaniu tvárou v tvár nebezpečenstvu. Napriek tomu môže byť aj vyčerpávajúcou emóciou, ktorá ovplyvňuje každodenný život.

Strach je bežná emócia, ktorú niekedy zažíva každý. Môže byť racionálny alebo iracionálny a môže spôsobovať rôzne psychologické a fyziologické účinky. Strach je silná emócia, ktorá má evolučné a environmentálne výhody, ako aj potenciálne nevýhody.

Čo je to strach?

Strach je jednou z emočných výbav človeka, ktoré majú pomôcť vyhnúť sa nebezpečenstvu. Čo sa však stane, keď nad človekom prevezme moc, alebo ho ovplyvňuje pri každodenných činnostiach? Každý už asi zažil nejaký druh strachu. Napríklad pred skúškou v škole. V takej situácii sa človeku zrýchli tep, potia sa mu ruky, lapá po dychu, je mu mdlo.

Keď človek prežíva strach, telo ho vybaví nástrojmi, aby reagoval spôsobom, ktorý ho ochráni pred nebezpečenstvom. Táto reakcia je známa ako reakcia „bojuj alebo uteč“ a je to spôsob, akým sa telo okamžite pripravuje buď na boj s útočníkom, alebo na útek a skrývanie sa.

Strach vznikne, keď niečo iné uhasne

So strachom nastáva problém, keď začne výrazne zasahovať do života. Môže človeku znemožniť normálne fungovanie v živote, v práci, v rodine alebo pri koníčkoch. Ak sa tak stane a strach niekoho do veľkej miery či úplne ovplyvňuje, môže ísť o signál, že treba so situáciou začať niečo robiť.

Strach je naučená lenivosť. Netreba dovoliť, aby strach prerástol cez hlavu a zabránil jedincom vykonávať obyčajné životné činnosti.

Ako teda strach vzniká?

Na základnej úrovni je mozog vybavený systémom strachu, ktorý pomáha rozpoznať hrozby. Keď mozog vníma niečo nebezpečné, spustí a zrýchli tep, zvýši krvný tlak a vyšle do tela príval energie, čím jedinca pripraví na reakciu „bojuj alebo uteč„. Reakcia tela pomáha rýchlo sa rozhodovať a konať – zároveň však môže vyvolať emócie založené na strachu, ktoré môžu byť intenzívne a nepríjemné.

Pri prežívaní strachu môžu zohrávať úlohu aj minulé skúsenosti. Ak človek napríklad v minulosti čelil nebezpečnej situácii, je pravdepodobné, že v budúcnosti bude v podobnej situácii viac vystrašený a ostražitý. Niektorí odborníci dokonca naznačujú, že strach sa dá „naučiť“; ak je niekto svedkom alebo zažije niečo traumatické, môže to formovať jeho budúce očakávania a reakcie.

Strach môžu vyvolať aj myšlienky a predstavy. Človek sa môže niečoho báť bez toho, aby to niekedy priamo zažil. Môže ho znepokojiť negatívna myšlienka a spustí sa reakcia strachu. Prežívanie negatívnych myšlienok môže zosilniť inštinkt strachu, čo sťažuje upokojenie.

Je dôležité uvedomiť si, že strach môže slúžiť dôležitému účelu, ale že ho možno spustiť aj nadmerne alebo nevhodne. Ak sa tvárou v tvár strachu naučí každý rozpoznať jeho pôvod a rozlíšiť skutočné hrozby od vymyslených, môže to pomôcť zmierniť reakciu a získať lepší nadhľad. So správnymi nástrojmi sa možno naučiť strach zvládať a získať späť kontrolu.

Vnímanie vonkajšieho sveta

Svet navôkol človek vníma všetkými zmyslami. Myseľ zaznamená všetky informácie z okolia. Tieto informácie však nikto nie je schopný vedome  spracovať. Iba tie, na ktoré človek uprie pozornosť. Zvyšok informácií z okolia prichádza k nevedomiu.

Nevedomie je schopné spracovávať informácie oveľa rýchlejšie a vyvodzuje z vonkajších informácií reakcie, na ktoré reaguje skôr, než by sme my zareagovali vedome. Tieto reakcie ľuďom napomáhali po tisícročia prežiť nebezpečenstvo. Preto má mnoho ľudí vrodené, resp. zdedené strachy z výšok, z tmy, atď.

Vedomá a nevedomá cesta

Strach je silná emócia, ktorá môže mať v mozgu vedomé aj nevedomé účinky. Na vedomej úrovni môže strach vyvolať reakcie, ako je zvýšená ostražitosť, zvýšená srdcová frekvencia, obávané myšlienky a v extrémnych prípadoch aj panika. Na nevedomej úrovni môže strach šíriť informácie o nebezpečných situáciách rýchlejšie, ako je vedomá myseľ schopná spracovať.

Mozog má dve hlavné časti – vedomú a nevedomú, pričom obe sú zodpovedné za rozdielne spracovanie informácií.

Vedomá časť mozgu komunikuje s fyzickým svetom navôkol a je zodpovedná za rozhodovanie a konanie. Nevedomá časť mozgu ukladá a spracováva informácie, ktoré priamo nesúvisia s fyzickým prostredím. Možno si ju predstaviť ako „kartotéku“, v ktorej sa ukladajú a organizujú informácie.

Pokiaľ ide o strach, spôsob, akým sa informácie šíria z vedomia do nevedomia, môže mať trvalé psychologické účinky. Na vedomej úrovni strach spúšťa amygdalu, časť mozgu, ktorá detekuje nebezpečenstvo. Amygdala dáva telu signál na produkciu stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol, ktoré zvyšujú ostražitosť a srdcovú frekvenciu.

Na nevedomej úrovni možno strach považovať za formu „zdieľania obsahu“. Keď človek pozoruje situáciu, ktorá ho desí, napríklad hlasný hluk alebo blížiacu sa postavu, jeho mozog túto informáciu nevedome internalizuje a ukladá si ju.

K tomuto „uloženému“ strachu možno nevedome pristupovať v podobných situáciách v budúcnosti, čo umožňuje mozgu využiť skúsenosti z minulosti, aby poskytli lepšie pochopenie súčasnej situácie.

Vplyv strachu na správanie človeka

Okrem vedomého a nevedomého pôsobenia strachu na mozog môže strach ovplyvňovať aj správanie, a to vedomým aj nevedomým spôsobom. Strach môže viesť k zvýšenej opatrnosti a vyhýbaniu sa nebezpečným situáciám alebo ľuďom, ako aj k zvýšenej úrovni ostražitosti. Na druhej strane môže strach spôsobiť, že ľudia robia impulzívne rozhodnutia, ktoré môžu neskôr ľutovať.

Na záver možno povedať, že strach je silná emócia, ktorá môže ovplyvniť vedomé aj nevedomé časti mozgu. Vedomý strach môže vyvolať reakcie, ako je zvýšená ostražitosť a srdcová frekvencia, ako aj myšlienky a pocity strachu.

Nevedome môže strach rýchlo šíriť informácie do ďalších častí mysle, čo umožňuje čerpať zo skúseností z minulosti, aby sa človek mohol rozhodovať v prítomnosti. Strach môže tiež ovplyvňovať správanie vedomým aj nevedomým spôsobom, čo vedie k rýchlym reakciám aj k premyslenému zvažovaniu rizík spojených s konkrétnou situáciou.

Najčastejšie strachy ľudí

Strach, úzkosť a obavy sužujú aj tých najsilnejších ľudí na svete. Hoci každý človek prežíva nejakú úzkosť, niektoré obavy sú častejšie ako iné. V tomto článku sa nachádza päť najčastejších strachov, ktoré ľudia majú.

  • Prvým strachom na zozname je strach z neznámeho. Ten je pravdepodobne najuniverzálnejším strachom medzi všetkými ľuďmi na svete. Tento strach sa prejavuje ako všeobecný nepokoj alebo neistota z budúcnosti. Ľudia, ktorí sa boja neznámeho, majú tendenciu bojovať s rozhodovaním, pretože nevedia, ako veci dopadnú.
  • Druhým strachom je strach zo zlyhania. Tento strach môže spôsobiť, že človeka ochromí úzkosť, pretože sa obáva dôsledkov toho, čo by sa mohlo stať, ak zlyhá. Ľudia, ktorí sa boja zlyhania, často váhajú riskovať a môžu sa stať posadnutými perfekcionistami.
  • Tretím strachom je strach z odmietnutia. Tento strach môže spôsobiť, že človek má problémy so sociálnymi interakciami a vyhýba sa skúšaniu nových vecí, ktoré by ho mohli pred inými ľuďmi zahanbiť alebo ponížiť. Ľudia, ktorí bojujú s týmto strachom, môžu tiež váhavo vyjadrovať svoje názory a môžu byť precitlivení na kritiku a odsudzovanie.
  • Štvrtým strachom je strach z výšok. Ide o strach z pobytu na vysokých miestach alebo zo situácií, z ktorých sa nedá uniknúť. Ľudia s týmto strachom sa môžu cítiť paralyzovaní úzkosťou a môžu sa vyhýbať činnostiam, ktoré ich vedú do výšky, vrátane lyžovania, lezenia po skalách alebo bungee jumpingu.
  • Piaty a posledný strach je strach z verejného vystupovania. Mnohým ľuďom robí problém hovoriť pred veľkými skupinami ľudí alebo dokonca prednášať v menšom prostredí, napríklad v triede alebo na schôdzi. Ľudia s týmto strachom sú často vopred veľmi nervózni a počas samotného prejavu môžu mať problém byť struční alebo sústredení.

Hoci týchto päť strachov je najčastejších, existuje nespočetné množstvo ďalších, ktoré môžu každého ovplyvniť inak. Pochopenie vlastných strachov a obáv je prvým krokom k ich zvládnutiu a prekonaniu.