Mononukleóza – príznaky, prejavy a liečba

Ak človek zaznamenáva bolesti svalov, hrdla či hlavy a trápi ho únava, opuchnutie lymfatických uzlín a viečok, mal by zvýšiť pozornosť. Tieto príznaky by mohli svedčiť o tzv. „chorobe bozkov“, ktorá, hoci má všeobecne priaznivú prognózu, môže v prípade nedostatočnej liečby alebo nevhodného prístupu viesť k závažným komplikáciám. Medzi ne patria napríklad zápal mozgových blán, zriedkavý zápal srdcového svalu alebo dokonca ruptúra sleziny, k čomu zvyčajne dochádza v priebehu 2. až 3. týždňa ochorenia.

Tento článok sa zameria na príznaky, prejavy a liečbu mononukleózy. Ako dlho je mononukleóza infekčná? A ako sa prejavuje u detí?

Čo je mononukleóza?

Mononukleóza je vírusové ochorenie, ktoré je charakterizované dlhotrvajúcou horúčkou, s teplotou tela stúpajúcou nad 38 °C. V niektorých prípadoch však horúčka nemusí byť prítomná. Kľúčovými prejavmi sú aj angína, čo je akútny zápal mandlí, a zväčšenie lymfatických uzlín.

Epstein-Barr vírus (EBV) je najčastejším spúšťačom tohto ochorenia, hoci menej často môže byť spôsobená aj cytomegalovírusom (CMV), Toxoplasma gondii, HIV vírusom alebo adenovírusom. Ak ochorenie vyvolávajú tieto vírusy, hovoríme o tzv. „syndrómoch podobných mononukleóze“.

Prenos mononukleózy

Prvou bránou vstupu vírusu do tela sú horné dýchacie cesty. Výnimkou však nie sú ani transplantáty alebo pohlavný styk, ktorý môže slúžiť ako alternatívna cesta pre prenos vírusu. Hlavným spôsobom prenosu sú však sliny, pričom bozkávanie je považované za vysoké riziko nakazenia, čo vedie k názvu ochorenia „choroba bozkov“.

Okrem toho patrí medzi potenciálne metódy prenosu ochorenia aj zdieľanie príborov alebo pohárov s inými ľuďmi, ako aj kašľanie a kýchanie. Skupiny s najvyšším rizikom nákazy zahŕňajú deti do 5 rokov, mladých ľudí vo veku 15 – 30 rokov, zdravotníckych pracovníkov a jednotlivcov, ktorí užívajú imunosupresíva (látky, ktoré potláčajú funkciu imunitného systému).

Prejavy mononukleózy

Začiatok choroby môže prísť náhle, a sprevádzajú ho často prejavy mononukleózy ako zimnica, nadmerné potenie, strata chuti do jedla, bolesti hlavy a výrazná únava. Väčšina pacientov zažíva horúčky, ktoré môžu trvať aj viac ako 10–14 dní. Charakteristickým rysom infekčnej mononukleózy je postihnutie lymfatických uzlín.

Dôležité je si uvedomiť, že človek prekoná infekčnú mononukleózu len raz v živote, no vírus zostáva v tele v latentnej forme. V stresových situáciách, vážnych ochoreniach, počas tehotenstva alebo pri iných záťažových podmienkach sa vírus môže opäť aktivovať, avšak nevyvoláva symptómy ochorenia.

Jeho aktivita sa prejavuje vylučovaním prostredníctvom slín a moču bez akýchkoľvek prejavov mononukleózy. Títo jednotlivci sú potom nosičmi vírusu.

Ako prebieha diagnostika mononukleózy?

V počiatočných fázach ochorenia, kedy symptómy môžu pripomínať hnisavú angínu, je kľúčové nechávať diagnostiku a predpísanie liečby v rukách odborníka. Diagnostika mononukleózy sa zvyčajne realizuje na základe dôkladnej anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia.

Lekár manuálne preskúma zväčšené lymfatické uzliny a brušnú oblasť. Následne vykoná odber vzoriek z hrdla a krvi. Analyzujú sa pečeňové testy, hladiny CRP (C-reaktívny proteín), počet bielych krviniek a samozrejme aj prítomnosť konkrétneho vírusu.

mononukleóza
V prípade mononukleózy sa často pozoruje znížená hladina CRP, čo signalizuje miernejšie zápalové procesy v organizme.

Príznaky mononukleózy

Príznaky infekčnej mononukleózy môžu byť pestré a zahŕňajú:

  • Horúčka: Teplota tela sa zvyčajne pohybuje medzi 38 °C a 40 °C, pričom horúčky môžu pretrvávať dlhšie obdobie.
  • Pseudomembranózna angína: Táto agresívnejšia forma angíny sa prejavuje tvorbou povlaku na mandliach, čo je charakteristický príznak mononukleózy.
  • Zväčšenie krčných lymfatických uzlín: U 90 % detí dochádza k zväčšeniu krčných lymfatických uzlín, ktoré sú jedným zo znakov tohto ochorenia.
  • Zväčšená pečeň a slezina: Približne 30 % postihnutých detí vykazuje zväčšenie pečene, pričom polovica z nich má zároveň zväčšenú slezinu.

Niekedy však nemusia všetky tieto príznaky mononukleózy nastúpiť súčasne. Prítomnosť mononukleózy môže mať rôzne dôsledky v závislosti od individuálneho priebehu a možnej súvisiacej vážnejšej choroby. Komplikácie môžu zahŕňať neurologické problémy, ako napríklad zápal mozgových blán, vzácne aj zápal srdcového svalu.

Liečba mononukleózy

Efektívna liečba infekčnej mononukleózy sa môže zamerať na kombináciu fyzikálnych metód a zmeny stravovacích návykov. Nízkofrekvenčná pulzná magnetoterapia, ako je napríklad liečba pomocou prístrojov Biomag, sa považuje za jednu z najúčinnejších fyzikálnych terapií v modernej medicíne.

Táto terapia využíva elektromagnetické pulzy, a v prípade infekčnej mononukleózy sa odporúča aplikovať stimulačné frekvencie v rozmedzí 50 až 81 Hz na oblasť pečene s použitím plochého aplikátora. Týmto spôsobom je možné podporiť regeneráciu pečene a znižovať riziko komplikácií.

Diéta pri mononukleóze

Vzhľadom na absenciu špeciálneho lieku na liečbu mononukleózy je možné dosiahnuť zlepšenie stavu aj prostredníctvom vhodnej stravy. Stravovacie návyky v rámci diéty pri mononukleóze by mali byť zamerané na podporu regenerácie a minimalizáciu zaťaženia pečene. V období začiatku ochorenia sa odporúča zameranie sa na príjem sacharidov, ktoré poskytujú potrebnú energiu. Jedlá by mali obsahovať múku, ryžu a zemiaky.

Následne by sa do jedálnička mali postupne začleňovať bielkoviny s nízkym obsahom tuku, ako napríklad nízkotučný jogurt, tvaroh a chudé mäso. Pri príprave jedál sa odporúča varenie alebo dusenie s minimálnym množstvom tuku. Pečeňovú diétu pri mononukleóze možno začať „uvoľňovať“ až po úplnej normalizácii pečeňových testov. Pravidelné sledovanie pečeňových testov je tiež dôležité pre dlhodobé zdravie pečene.

mononukleóza liečba
Po prekonaní mononukleózy je nevyhnutné minimalizovať riziko opätovného kontaktu s vírusom. To zahŕňa obmedzenie pobytu v preplnených priestoroch a dodržiavanie hygienických zásad, ako sú časté umývanie rúk, osobné flaše na pitie a príbory, aby sa predišlo šíreniu vírusu v rámci rodiny.

Ako dlho je mononukleóza infekčná?

Stanoviť presnú inkubačnú dobu, príznaky a liečbu mononukleózy je výzvou, keďže ide komplexné ochorenie s variabilnými prejavmi. Odhadnúť presný okamih nákazy a určiť dĺžku inkubačnej doby je zvyčajne obtiažne. U detí môže byť inkubačná doba kratšia, pohybujúca sa medzi 7 až 30 dňami. Naopak, u mladistvých a dospelých môže toto obdobie trvať od 4 do 7 týždňov po nákaze vírusom EPV.

Ako dlho je teda mononukleóza infekčná a ako dlho vírus pretrváva v tele? Vírus EPV patrí do skupiny herpetických vírusov. Podobne ako pri víruse herpesu, platí aj pre EPV, že v tele zostane navždy. Po prekonaní mononukleózy však môže byť človek infekčný len vtedy, keď je vírus aktívny a prítomný v slinách.

Riziko prenosu mononukleózy na ľudí v okolí pretrváva počas celého obdobia, kedy sa u neho prejavujú príznaky ochorenia. Trvanie liečby zvyčajne osciluje medzi 2 a 4 týždňami, po ktorých symptómy ustúpia. V niektorých prípadoch môžu však nastúpiť komplikácie, ktoré môžu predĺžiť dobu liečby. Presný čas, po akom sa vírus ešte aktívne nachádza v slinách po skončení liečby, nie je presne stanovený.

Neliečená mononukleóza

Neliečená mononukleóza môže predstavovať vážne nebezpečenstvo, pričom roztrhnutie sleziny v 2. až 3. týždni ochorenia patrí medzi rizikové komplikácie. Identifikácia mononukleózy môže byť uľahčená prostredníctvom pečeňových testov a analýzy krvného obrazu.

Roztrhnutie sleziny je teda najzávažnejšou komplikáciou neliečenej mononukleózy. Slezina sa môže roztrhnúť v dôsledku zvýšeného tlaku v dôsledku opuchu alebo poškodenia. Roztrhnutie sleziny je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú chirurgickú intervenciu.

Neliečená mononukleóza môže taktiež spôsobiť:

  • zápal pľúc
  • zápal mozgu
  • zápal pankreasu
  • zápal srdcového svalu
  • zápal obličiek
  • krvácanie z nosa alebo ďasien
  • kožné vyrážky

Liečba mononukleózy je zvyčajne symptomatická, čo znamená, že sa zameriava na zmiernenie príznakov. Nie je k dispozícii žiadny liek, ktorý by mononukleózu vyliečil.

Mononukleóza u detí

Podobne ako u dospelých, mononukleózu u detí spôsobujú vírusy, pričom najčastejším pôvodcom je vírus EBV. Zaujímavosťou ostáva, že väčšina ľudí sa s týmto vírusom stretne počas života, ale len u niektorých sa vyvinú príznaky mononukleózy.

Líšia sa príznaky mononukleózy u detí a dospelých?

V zásade sa príznaky mononukleózy u detí a dospelých nelíšia. Variabilita prejavu spočíva v tom, že každý jednotlivý príznak sa môže objaviť v rôznej kombinácii, čo robí diagnózu niekedy náročnou. Symptómy sú rôznorodé, pričom niektoré deti môžu prejaviť silnejšiu chrípku alebo angínu, iné zase pociťujú len niektoré z príznakov.

Niektoré z možných príznakov mononukleózy u detí zahŕňajú nadmernú únavu, horúčku, bolesť hrdla, reumatické bolesti kĺbov a svalov, bolesť hlavy, zväčšené lymfatické uzliny, zväčšenie sleziny alebo pečene, a výsev na pokožke. Ten sa môže vyskytnúť u detí, ktoré nedávno užívali antibiotiká. U niektorých detí môže mononukleóza prebehnúť asymptomaticky, bez prejavu príznakov.

Liečba infekčnej mononukleózy u detí

Diagnostika mononukleózy u detí môže byť náročná, rovnako u dospelých. Symptómy môžu pripomínať iné bežné ochorenia, ako je angína alebo chrípka. Keďže mononukleózu spôsobujú vírusy, antibiotiká nie sú účinnou liečbou, okrem prípadov, kedy sa pridruží bakteriálna infekcia.

Liečba zahŕňa kľudový režim a symptomatickú terapiu, čo znamená, že sa zmierňujú konkrétne príznaky. Deti by mali mať dostatok odpočinku, piť veľa tekutín na udržanie hydratácie a užívať lieky na zmiernenie príznakov, napríklad proti bolesti a horúčke.