Vajnorské Little Free Library

Little Free Library (malá voľná knižnica) je celosvetová neformálna iniciatíva, ktorá predstavuje malé voľne dostupné knižnice na miestach, kde by ste knižnicu asi len ťažko očakávali. Cieľom projektu je tak dostať knihy do tesnej blízkosti ľudí na rozličných miestach a rozvíjať kamarátske vzťahy v okoliu. Zároveň podnecuje k solidárnemu a zodpovednému konaniu – „knihu si požičaj, ale vráť, alebo daruj inú“.

Aj na Slovensku máme tri takéto knižnice, ktoré sú súčasťou celosvetovej iniciatívy Little Free Library a predstavujú 7750.51.52. malú voľnú knižnicu na svete. Nájdete ich v bratislavskej mestskej časti Vajnory.

Vajnory boli kedysi samostatnou obcou, no po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa stali súčasťou Bratislavy. Názov Vajnory si táto niekdajšia obec vyslúžila vďaka rozšírenému vinárstvu a vinohradníctvu (z nemčiny Weinern). Okrem vinárstva sú Vajnory známe aj svojou krásou ľudového umenia a kultúrnou históriou ako takou vôbec. Pôvodní vajnorskí obyvatelia túto krásu ľudového umenia uchovávajú ešte dodnes. Príkladom sú možno práve aj vajnorské Little Free Library, ktoré sú zdobené vajnorskými ľudovými ornamentami. A preto každá jedna knižnica predstavuje niečo ako pouličné ľudové umenie – umelecké dielo, ktoré je denne na očiach ľuďom a pripomína im tradíciu a krásu tohto miesta.

Aby ostalo všetko vo vajnorskom kruhu občanov, o výzdobu sa postarala maliarka, ktorá je vajnorskou rodáčkou a roky sa venuje maľbe ľudových vajnorských ornamentov, Kristína Rožňovcová. Samotné knižnice zhotovil taktiež miestny rodený vajnorský majster (chcel ostať nemenovaný) a návrh realizácie knižníc do štýlu vajnorských klasických domčekov robila architekta, ktorá síce nie je priamo z Vajnor, no dlhodobo tam žije, Lucia Grigová.

Umiestnenie knižníc vo Vajnoroch pripadlo na 2 detské ihriská (detský park na Koniarikovej ulici a detské ihrisko na Buzalkovej ulici) a v oddychovej zóne na Roľníckej ulici, neďaleko zástavky MHD.

Vajnorské knižnice mohli vzniknúť aj vďaka podpore nadácii Orange a mestskej časti Vajnory, a v neposlednom rade vďaka obyvateľom Vajnor a aktivistom akým / akou je aj Barbora Paulenová, mamina na materskej dovolenke, ktorá to celé, ľudovo povedané „spískala“. Do celého diania sa zapojila aj  miestna knižnica Vajnory, ktorá venovala na úvod do knižníc niekoľko kníh.

Každú knihu si môžete požičiať, no nesmiete ju zabudnúť vrátiť. Ak sa Vám nejaká knižka zapáči natoľko, že ju vrátiť nechcete, mali by ste za ňu venovať inú zo svojej police. V každej knižnici sú aj záložky na ktoré sa dá písať a vďaka ktorým môžete knižku odporúčať niekomu inému, alebo o nej niečo jednoducho napísať.

Čo je zaujímavejšie, knižky, alebo preliezky? Veľká dilema každého malého človeka.

„Prichádzame do Vajnor a Barbora nás očakáva so svojou dcérou Grétkou. Stretávame sa pri knižnici na Roľníckej ulici, kde sme práve vyskočili z autobusu. Mysľou nám preletí, že čakanie na autobus na tejto ulici nemusí byť také nudné, pretože môžeme nazrieť do búdky plnej kníh, prípadne si niečo prečítať, alebo požičiať na cestu do autobusu. Ďalej smerujeme do detského parku plného detí a preliezok. Sem tam okoloidúce dieťa nakukne, vyberie knižku a odíde. Doobeda sa okolo knižníc v parku zhromažďujú mamy na materskej dovolenke a kým sa deti hrajú, oni si nevymieňajú len rady, ale aj knihy. Prichádzame na miesto tretej knižnice – na menšie detské ihrisko. Postarší pán, dedko, nám rozpráva o tom, ako pri každej návšteve ihriska jeho vnúčka Sofia automaticky podíde ku knižnici a spoločne si zakaždým niečo vyberú a čítajú.“

O dobré knižky treba občas aj zabojovať .)

Iniciatíva je to preto veľmi užitočná a sympatická a vajnorským malým knižniciam, ktoré poskytujú domov rôznym knižkám prajeme dlhú životnosťveľa čitateľov!

Vajnorské voľné knižnice môžete sledovať aj na facebooku.

© Fotografie Egreš magazín 2013