Syndróm vyhorenia, tichý záškodník s veľkými následkami

Mám známeho, volá sa Andrej. Je to muž v produktívnom veku, ktorý svoj čas venoval hlavne práci, ktorá ho bavila. Pracoval v istej geodetickej kancelárii, kde mal na starosti samotné vymeriavacie práce, ale aj bežnú administratívu. Na bežnom poriadku bolo aj jednanie s klientmi, na ktorých zastupoval svojho šéfa, ten si väčšinou doprial viac oddychu ako majú školáci počas letných prázdnin. V práci sa u Andreja striedali náročné i menej náročné obdobia. Niekedy to prežíval ťažšie inokedy lepšie. Až na jeden bežný pracovný deň. Ten vyzeral takto: príchod do práce, vybavovanie mailov, stretnutia…zrazu kolaps, záchranka, odvoz do nemocnice, infúzia. Diagnóza – extrémna prepracovanosť, vyhorenie.

Lekár mu ako prvé naordinoval poriadny oddych. „Andrej, vyberte si voľno alebo choďte na dlhodobejšiu PN, ak sa chcete znova vrátiť do pracovného tempa. Ale musím Vás upozorniť, v takom nasadení ako doteraz Vám už neodporúčam pracovať. Inak sa nevidíme naposledy“. Tak zneli slová lekára. A ako to dopadlo? Andrej si dal oddych, no z pracovného tempa neubral. Teraz ale toho oddychu má viac ako kedysi. Venuje sa športovým aktivitám a jednou z vecí, kde vie „vypnúť“ je lepenie papierových a plastových modelov. Ako mi nedávno povedal, do práce sa nateraz neponáhľa a uvažuje aj o inej profesii, kde si odrobí 8,5 hodiny a do ďalšieho dňa nemusí myslieť na prácu.

Andrej však nie je jediný s kým som sa stretol s podobným problémom. Ďalšia známa z môjho okolia rovnako skončila so syndrómom vyhorenia a to až tak, že ju to od práce úplne odstavilo a prejavilo sa to na jej psychickom zdraví. Teraz najväčšie potešenie jej prináša štvornohý miláčik. Iný prípad z blízkeho okolia si vysokým pracovným tempom privodil tetániu a u ďalšieho zatiaľ vykonávajú rôzne vyšetrenia na zistenie, čo mu vlastne je. Podľa príznakov aké mi opísal to však rovnako vyzerá, že ho tento súčasný strašiak dnešnej doby neobišiel.

Dá sa dnes tomuto tichému strašiaku vôbec čeliť?

Syndróm vyhorenia, vyhasnutia alebo aj chronický únavový syndróm je známy od 70. rokov 20. storočia. Po prvýkrát ho opísal nemecký psychológ Herbert Freudenberger. Ide o stav psychickej vyčerpanosti, vyplývajúcej z vysokého pracovného nasadenia. Človek má pocit, že musí všetko postíhať napriek tomu to nestíha, čo vedie k prvotným fázam demotivácie. Pri pomyslení na prácu sa ho zmocňuje úzkosť a depresia. Dni sú pre neho šedé a stráca chuť do života a uspokojenie nenachádza ani vo voľnočasových aktivitách. A hoci si to niektorí nevšímajú pracujú naďalej, až to napokon končí kolapsom alebo podlomeným zdravím s rôznymi diagnózami, kde spúšťačom bol práve nadmerný stres.

A to by malo byť prvé, čo by sa malo odstrániť. Zmierniť stres možno pravidelným športovaním, na ktoré si naozaj treba nájsť čas. Ak to ale nie je možné, alebo nie si športový typ, nájdi si inú voľnočasovú aktivitu, pri ktorej vypustíš z hlavy myšlienky na prácu. Ako sa zvykne hovoriť: „pracuj len do výšky svojho platu“ alebo ako hovoril už Tomáš Baťa „dobrý zamestnanec je oddýchnutý zamestnanec“. Viem, nie vždy je to možné, v takom prípade by bolo dobré hodiť pár slov aj s nadriadeným a vyriešiť danú situáciu. Zdravie máš len jedno a stratiť ho kvôli práci pre iného je hlúposť. Potom si nevážiš vlastného seba.

Po druhé, strava. Každý z nás stres rieši jedlom. Po náročnom dni si rád dopraje niečo sladké, slané, tekuté, a to pod rôznymi zámienkami, že si to zaslúži alebo že po takom dni si môže dopriať zhrešiť. Toto sa však začne opakovať, až sa to stane každodenným zhrešením, z ktorého sa dvíha číslo na váhe. Nastupuje tak zlý pocit zo samého seba. Táto kombinácia, psychická vyčerpanosť a zlý pocit zo seba, nahráva aj stavom depresie. Takže si ustráž svoju stravu. Dopraj si radšej ľahšiu a zdravšiu stravu, ktorá obsahuje zeleninu, ovocie, mäso na rôzne spôsoby. Sprav si zo zdravého stravovania svoj rituál pokoja. Nie, že si aj oddýchneš pri príprave jedla, ale sa aj zdravo a dobre naješ.

Ďalšou podstatnou vecou sú i výživové doplnky. So syndrómom vyhorenia ide ruka v ruke nedostatok magnézia. A tento deficit sa môže premietnuť aj do rôznych zdravotných problémov, napríklad spomínanej tetánie. Práve za ňou v prevažnej väčšine prípadov stojí nedostatok jedného z najdôležitejších minerálov v tele. Prečo je tak dôležitý som písal v tomto článku. Ďalším takpovediac doplnkom je pre mňa osobne yerba maté. Tento čaj je prírodným energetickým nápojom bez pocitu únavy po odznení jeho účinkov. Nabije ťa energiou, motiváciou, sústredením a dokonca vo vyšších dávkach dokáže navodiť menšiu eufóriu. V práci tak dokážeš podať vyšší výkon za kratší čas ako zvyčajne.

Skladačku ako čeliť či zmierniť prvotné príznaky vyhorenia je spánok. K dobrému odpočinku prispieva aj suplementácia magnézia. Okrem toho si spánok zlepšíš aj pravidelnosťou. Nauč sa ísť spať každý deň v rovnakú večernú hodinu a v približne rovnakú hodinu aj vstávaj. A to aj bez ohľadu na víkendy a voľné dni. Maj v spánku pravidelnosť! Jasné, že občasné leňošenie dobre padne, najmä ak ste na to dvaja 😉 Ale pamätaj, nedostatok spánku nikdy nedoženieš a rovnako ak to s ním preženieš sa môžeš cítiť ešte viac nevyspatý.

Nie som samozrejme lekár, aby vyššie napísané rady boli pravidlami ako predísť vyhoreniu. Jedinou najistejšou radou je zníženie vysokého pracovného nasadenia a stresu. Nelipnúť príliš na termínoch a práci. Taktiež sa snažiť dopriať si viac oddychu po náročnom pracovnom období.

S vyhorením však môžu zápasiť aj športovci, a to na poli tréningu či nabitej súťažnej sezóny. Vtedy hovoríme o pretrénovaní. O tom si povieme viac v ďalšom článku. Prezradím len, že jeho príznaky nie sú ďaleko od syndrómu vyhorenia a niektorých športovcov stálo pretrénovanie kariéru.

Zdieľaj článok aj s ostatnými: Tagged syndróm vyhorenia, tetánia, zdravie