Patrick Ness – Našim nebom bol oceán

Našim nebom bol oceán nie je len kniha o veľrybe. Patrick Ness sa opäť dotkol čitateľských sŕdc a nastavil ľudstvu zrkadlo.

Patrick Ness píše knihy, kde sa čitateľ potrebuje nad niektorými myšlienkami zamyslieť. Kto čítal Sedem minút po pol noci, tak presne vie, o čom hovorím. To isté s veľkou dávkou odvahy môžem tvrdiť aj pri tejto knihe. Bašteba sa vydá spolu s loveckým húfom naplniť posolstvo – uloviť Tobyho Wicka.

Lenže pri putovaní za svojim cieľom spôsobia mnoho zla, strachu a beznádeje. Baštebe otvori oči až človek, ktorý jej nastaví zrkadlo.

Nezáleží na tom, že veľryby konali na základe nejakého posolstva, ktoré mohlo byť už niekoľko krát upravené podľa vlastnej potreby a presvedčenia. Spôsobovali zlo a tým pádom boli istým spôsobom aj oni diablom, za ktorým sa tak bezhlavo hnali.

Bašteba sa hnala za Toby Wickom… je vám to meno známe? Toby Wick… Moby-Dick. Nie, nejde len o náhodu. Našim nebom bol oceán je príbeh o bielej veľrybe, len obrátene. Rada sa pozerám na rôzne veci z iných uhlov. Vidieť svet inými očami ma vždy niečomu novému priučí.

Tak, ako v knihe Biela veľryba sme mohli byť v prvej línii pri honbe za týmto tvorom, tak isto aj tu pozorujeme všetko z prvej ruky. Cítime, čo cítia veľryby, keď prídu o svojich rodinných príslušníkov či kamarátov. Zisťujeme, čo si myslia o nás a našom svete. O priepasti.

Tento pohľad bol veľmi pútavo spracovaný (a dokonale preložený), aj napriek tomu, že to napísal len človek.

Keď som bola malá, zbožňovala som knihy kvôli ich kresbám, ktoré mi často dali viac než text. Vyrástla som. Už som dospelá. Malo by to byť teraz opačne? Nesúhlasím a som rada, ak aj v knihách pre nás, dospelákov a dospievajúcich, sa nachádzajú kresby.

Dokonale doplňujú dej, gradujú atmosféru a prehlbujú (moje) pocity z knihy. Vidieť Baštebin svet bolo pre moju fantáziu ako totálna kalorická bomba v podobe zmrzlinového pohára, ktorá ma naštartovala a prinútila knihu prečítať jedným dychom.

Žijeme v spoločnosti plnej rôznorodých ľudí. Takmer na každého z nás sa raz zabudne. To, ako dlho sa naše meno a činy uchovajú v pamäti ľudí nezáleží na tom, čo robíme. Záleží na tom, kto o nás bude hovoriť a či sa vôbec niekto taký nájde.

Podobná myšlienka odznela aj v tejto knihe. Ponaučenie? Nežeňme sa bezhlavo za úspechmi, keď nebudeme obklopení tými správnymi, ktorí nás budú mať radi. Pretože tie úspechy nič neznamenajú oproti priateľom, ktorých by sme mohli stratiť.

Nie, nepomýlila som sa a áno, napísala som autor s veľkým A. Prečo? Pre mňa je to veľký autor, čo dokazuje každou ďalšou knihou, ktorá sa ku mne dostane. A že výnimka potvrdzuje pravidlo, dokazuje príbeh Najdlhší deň Adama T., ktorý som mala problém dočítať.

Jeho knihy majú dušu. Dajú čitateľovi toľko, koľko si len vezme. Pokojne by som ich mohla čítať stále dookola a aj tak v nich objavím niečo nové. Čo je pre mňa bonus? Patrickove knihy sú natoľko rozdielne, až sú podobné.

Naša veľryba sa nestala legendou, pretože prežila veľký boj. Stala sa legendou pretože zmenila svoje myslenie a názor. Nedokázala zachrániť svojich priateľov, ale vďaka nej ich činy žijú ďalej. Autorov štýl nám všetko predostrie priamo a bez prikrášlenia. Veď aj taký je život.

Komu knihu odporúčam?

Nebudem hovoriť, že by ste si túto knihu mali kúpiť. Rozhodnutie nechám na vás. Za mňa ale ide o jednu z naj kníh roku 2018. Páčiť by sa mohla milovníkom Patricka Nessa a hlavne tým, ktorí sa zamilovali do knihy Sedem minút po pol noci.

Našim nebom bol oceán je plná hlbokých myšlienok, výziev a iných pohľadov na rôzne veci, pričom si čitateľ užíva atmosféru príbehu a prekrásne ilustrácie. Nezáleží na tom, koľko máte rokov. Každá veková skupina si tu nájde to svoje.