Jednoduchá zmena v spotrebe výrobkov v prospech celozrnných

Jednoduchá zmena v spotrebe výrobkov v prospech celozrnných, nás môže zachrániť pre civilizačnými ochoreniami.

Prakticky môžete pomlieť akúkoľvek obilninu, ryžu, kukuricu aj strukoviny a dokonca aj gaštany. Veľmi jemne, či na hrubo, sa tak deje tisíce rokov na celom svete. Vznikne krásna sypká múka na chlieb, koláče, placky, cestoviny, aj kaše, ktoré zasýtia milióny ľudí a potešia aj gurmánov. Kedysi bola platidlom, dnes aj zdrojom potravinárskej hystérie.

Aby sme sa viacej priblížili slovenkým tradíciam a surovinám, hovorme o pšeničnej, ovsenej, ražnej a špaldovej múke. Celozrnná múka sa melie z celého zrna – čiže z jadra, klíčka a otrúb. Zachováva si tak vysoký obsah vlákniny a minerálov. Biela múka je zo zrna, ktoré je zbavené vrchnej časti a preto je o niektoré zložky ochudobnená.

Výrobky z rafinovanej bielej múky sú nadýchané, majú krásnu textúru a sú lákavé, žiaľ veľmi málo zdravé. Práve tým, že ľudstvo odstraňpovalo zo zrna klíčky a otruby, odstraňovalo tie najcennejšie výživové zložky.

Moderné technológie však umožňujú mlieť celé zrno veľmi jemne. Dokonca otruby, ktoré boli kedysi odpadom pri mletí múky, sa stali v minulom storočí významnou dietickou surovinou, ktorá sa pridáva k potravinám. Obsahujú horčík, železo, vitamín B6 a najmä vlákninu.

Štúdie dokonca hovoria o markantnom vplyve spotreby celozrnných potravín na znižovani kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny tráviaceho ústrojenstva, cukrovky a nadváhy v populácii. Používaním celozrnnej múky zvýšime príjem vlákniny, mikronutrientov a ostatných bioaktívnych komponentov.

A dodajme, to čo každá gazdiná dávno vie – že každá múka, biela aj celozrnná, sa dá pomlieť na hladkú špeciál, hladkú, polohrubú, hrubú a krupicu. Vznikajú tak desiatky druhov múky J

Tak toto vôbec nie

Výrobky z múky si musia starostlivo vyberať celiatici, ktorých organizmus neznáša lepkovú bielkovinu glutén. Celiakia je porucha imunitného systému, ktorá je ešte pomerne málo preskúmaná, a celiatici používajú múky bez obsahu lepku. Melú sa z kukurice, pohánky, prosa, ryže, cíceru, amarantu a quinoi.

Ak teda hovoríme o múke, hovorme o vláknine.

Zachovať vlákninu v múke sa stalo hlavnou úlohou moderného zdravého spracovania obilnín. Veľmi prirodzeným spôsobom sa tak ozdravuje naša strava.

Vláknina je takmer nestráviteľná zložka stravy. Dnes už niet žiadnych pochybností o tom, že aj takáto látka je pre ľudský organizmus potrebná a musí byť pevnou zložkou jeho jedálneho lístku. Podporuje činnosť tráviacej trubice a rovnako tak plní ochrannú, detoxikačnú a čistiacu úlohu. Tým, že viaže telu škodiace časti potravy a zabraňuje tak ich vstrebávaniu, má významné preventívne pôsobenie. Toto všetko sú účinky, ktoré vo svojich dôsledkoch majú pre udržanie zdravia a fyzickej aj psychickej výkonnosti zásadný význam.

Vláknina obsiahnutá v potrave zväčšuje jej objem. Rastie preto počet rozžutých a prehltnutých súst, a tak celkový objem požitej a trávenej stravy. Podieľa sa na tom aj schopnosť vlákniny viazať na seba vodu. Väčšia náplň žalúdka potom vedie ku skoršiemu navodeniu pocitu sýtosti a následnému prerušeniu ďalšieho príjmu potravy.

Vláknina sa tak uplatňuje v predchádzaní vzniku nadváhy a zbytočného prejedania. Zväčšená náplň tráviacej trubice je podnetom pre  aktívnejšie trávenie, čo zabraňuje nepríjemnej zápche. Vláknina má schopnosť absorbovať škodlivé minerály ako olovo, ortuť alebo kadmium, ktoré neekologická strava nezriedka obsahuje, ale aj ďalšie látky, najmä však cholesterol a žlčové kyselíny.

Väzbou týchto látok je teda obmedzené ich vstrebávanie a súčasne zvýšené ich vylučovanie z tela. Dôsledkom toho je znižovanie hladiny cholesterolu v krvi, čo má priaznivý vplyv v prevencii aterosklerózy a iných civilizačných ochorení. Väzba žlčových kyselín na vlákninu a ich rýchle odstraňovanie z tela zabraňuje, aby z týchto kyselín vznikali vplyvom črevných baktérií látky dráždiace sliznicu hrubého čreva s možnosťou vyvolať na jej stene vychlípeniny – divertikuly a neskoršie rakovinové bujnenie.

Tento nepriaznivý účinok sa obzvlášť prejavuje pokiaľ zotrvávajú zvyšky potravy v hrubom čreve dlhšiu dobu – teda pri nepravidelnej stolici a zápche. Vláknina sa uplatňuje taktiež v prevencii paradentózy, žalúdočného a dvanástnikového vredu (nezvyšuje tak kyslosť žalúdočnej šťavy), žlčových kameňov a zápalov žíl dolných končatín. Hlavným a prirodzeným zdrojom vlákniny okrem výrobkov z celozrnnej múky je zelenina a ovocie.

Zdravá výživa dospelého človeka má obsahovať 25 až 30 g vlákniny denne.

Celozrnný chlieb a pečivo sú zdravšie, lebo obsahujú vlákninu, ktorá pôsobí pozitívne na trávenie a zaisťuje predĺžený pocit sýtosti. Pečivo z bielej múky ju nemá a dáva telu len cukry a „prázdne“ kalórie.

Aby sa chlieb a pečivo mohli označiť za celozrnné, musia obsahovať najmenej 80 percent celozrnnej múky. Z tejto sa však pečú produkty oveľa ťažšie, cesto tak nekysne a drobí sa. Aj cena je podstatne vyššia. Preto veľmi často nájdete v obchode chlieb a pečivo s obsahom 10 až 20 percent celozrnnej múky a zvyšok je pšeničná múka v kombinácii s rôznymi semienkami.

A to nie je celozrnné, ale viaczrnné pečivo alebo chlieb. Stačí keď pekár do cesta pridá ešte ďalšie obilniny alebo strukoviny (trebárs sóju), prípadne olejniny (napríklad sezam). Je tu ešte jedna finta. Celozrnné pečivo a chlieb – rovnako ako ražné produkty – majú tmavšiu farbu. Veľká väčšina tmavého chleba či pečiva však celozrnnú alebo ražnú múku „nevidela“, ale sú „zafarbené“. Nie síce priamo umelými farbivami (sú zakázané), ale prídavkom praženého jačmeňa, prípadne raži. Ide o legálne praktiky, pokiaľ je produkt riadne označený a popísaný.

Zdravie neohrozí, ale ani mu výraznejšie neprospeje. Sledujte teda popis zloženia na obale. Celozrnné pečivo a chlieb musia mať na prvom mieste uvedenú celozrnnú múku. Pokiaľ je na druhom, či ďalšom mieste za pšeničnou múkou, nejde o celozrnný výrobok.