Vývoj knihy je nevyhnutný. Kódex, kniha, ekniha

Od hlinenej tabuľky knihy prešli dlhú cestu. Dnes tu máme eknihy. Čo pre nás znamená čítanie v digitálnej dobe? Aj o tom budeme diskutovať na HumbookStage.

Ležím doma v posteli, vezmem knihu a čítam si. Cestujem vo vlaku s veľkou batožinou, vytiahnem čítačku kníh a čítam si. Upratujem. Nepríjemné ticho mi vadí. Zapnem PC, pustím si audioknihu a “čítam si”. Kedy sme dospeli do bodu, že knihy sú dostupné viac, než kedykoľvek predtým?

Vždy sme túžili po zaznamenávaní našich slov

Kedysi sme nemali písmo, iba slovo. Ľudia si informácie predávali ústne alebo kreslili všade, kde sa to dalo. Na steny jaskyne, do hliny, do skaly a podobne. Nutnosť archivácie informácií nás prinútila vytvoriť si prvé písma.

Medzi predkov dnešných kníh môžeme považovať drevo, skaly, hlinené dosky, papyrus alebo pergamen. Jedna z prvých foriem kníh bola zvitková kniha poskladaná zo zvitkov, ktoré boli navíjané na dve tyče.

Vedeli by ste si predstaviť takto čítať celú sériu Harryho Pottera? Alebo koľko námahy by stálo napísanie jedného unikátneho „výtlačku“?

Zaujímavosť: Epos o Gilgamešovi je príbeh napísaný na hlinených tabuľkách, ktorý pojednával o hľadaní nesmrteľnosti. Ide o jeden z najvýznamnejších výtvorov sumerskej kultúry a opisuje osud človeka.

Keby som mohla cestovať v čase, chcela by som navštíviť knižnicu v Alexandrii. Podľa zachovaných informácií bolo toto miesto najznámejšou zvitkovou knižnicou v Staroveku. Je pre mňa fascinujúce, ako ľudia túžili nielen písať, ale aj čítať.

Neskôr vznikol Kódex, ktorý nahradil zvitkovú knihu. Šlo o ručne písanú knihu. Na našom území kniha začala naberať na svojej sile a význame až s príchodom kresťanstva.

Keď knihu môžeme vytlačiť

Medzi prvých vynálezcov rozmnožovania písaného textu môžeme zaradiť Číňanov alebo Kórejčanov. Ďakujme ale pánovi Gutenbergovi za jeho prínosný vynález, ktorý navždy zmenil naše životy. Rok 1443 napomohol nielen ľahšiemu vydávaniu kníh, ale knihy boli lacnejšie a stávali sa dostupnejšie.

Táto kníhtlač fungovala na princípe výmeny kovových písmeniek. Lis obsluhovali dvaja pracovníci. Jeden nanášal farbu a druhý vkladal čisté papiere a vykladal potlačené. Preto je pochopiteľné, že za celý ten čas vynález prešiel veľkým vývojom a mnohými zmenami.

Zaujímavosť: Gutebergov tlačiarenský lis vzišiel z lisov, ktoré boli využívané pri výrobe presláveného vína. To nám odpovedá na otázku, prečo majú víno a knihy toľko spoločného.

Od druhej polovice 60. rokov 20. storočia sa vo veľkom začínajú používať počítače. Rozmachu digitálnej doby tak nič nebráni.

Sme pripravení na digitálnu dobu?

Neviem, ako je to u vás, ale v poslednej dobe sa môj život neuveriteľne zrýchlil. Pamätám si na detstvo bez počítača alebo telefónu. Dnes by som si bez tejto techniky ťažko vedela predstaviť pracovať a komunikovať s inými.

Nezmenili sme sa však len my, ale aj knihy. Nemáme len papierové formy, ale aj audioknihy alebo elektronické knihy. Tieto formy majú svojich priaznivcov či odporcov. Ja som skúsila obe a neviem si ich vynachváliť. Myslím si, že prv, než začnete niečo odsudzovať, najprv si to odskúšajte na vlastnej koži.

V roku 1987 bola prvýkrát kniha publikovaná na diskete. Konkrétne sa jednalo o Aftenoon od Michael Joyce. Nemuseli sme dlho čakať a v roku 1990 sme sa dočkali prvého programu na čítanie elektronických kníh. No a v roku 1993 bol spustený do prevádzky prvý web, ktorý predával eknihy.

Zaujímavosť: Kniha od Stephena Kinga – Bag of Bones bola exkluzívne publikovaná iba ako ekniha. Užívatelia si ju mohli stiahnuť za 2,50 dolára a za prvých 48 hodín sa predalo neuveriteľných 500 000 kópií.

Dnes nepotrebujeme tisíc kníh. Stačí nám smartfón s voľnou pamäťou, kde sa zmestí aj 2000 príbehov. Vedia však mladšie generácie zachádzať s touto technikou a nebyť na nej závislí? Myslím, že mediálna výchova je viac než potrebná.