Gurmánsky zážitok v gastronomickom pekle
Naša tohtoročná zimná dovolenka vo Vysokých Tatrách pri Štrbskom plese sa niesla od začiatku v nevydarenom duchu v rôznych smeroch. Sneh sa roztopil, keď sme prišli, následne v noci pršalo, cez deň druhý stupeň výstrahy pred vetrom po celé tri dni. Navyše Alexa neoslovil ani bazén, v ktorom minulé roky šantil bez problémov. Na základe odporúčaní sme vyskúšali dve reštaurácie s detským kútikom, no z oboch sme odchádzali vyslovene sklamaní, čo sa jedla týka.
Zlom, aspoň z gastronomickej stránky, prišiel až degustačnou večerou, ktorú nám pripravil šéfkuchár Grand Hotela Kempinski High Tatras Tomáš Tejbus, ktorý pôsobí v tomto hoteli už siedmy rok. Bol to zážitok, na ktorý tak ľahko nezabudneme. Prečo? Budem sa snažiť priblížiť vám, ako večera prebiehala.
Mali sme rezerváciu na 18:00, ale Alex bol akýsi nedočkavý, tak sme prišli o desať minút skôr. Čakala nás prázdna reštaurácia, kde sa dokončovali posledné prípravy na večeru. Vcelku príjemné tlmené svetlo (ak nieste fotograf :)) a prvá vec, čo zaujme po usadení je strieborný servis. Zatiaľ, čo sme sa rozhliadli po reštaurácii, začala sa pomaly napĺňať ďalšími hosťami. Ako prípitok sme zvolili sekt, po ktorom nám priniesli kuvert – teplé pečivo a výber pomazánok, konkrétne v tento večer bola tuniaková, bryndzová a slané maslo. Alexkovi sme objednali jeho najobľúbenejšie jedlá – vývar s rezancami a čisté cestoviny. Výber našich jedál sme nechali na pána šéfkuchára.
Studené predjedlo – filet zo pstruha lososovitého s pyré z mrkvy, feniklu, zázvoru, chipsami zo žltej mrkvy a kaviárom podávaný na pravdepodobne tatranskom kameni. Po prvýkrát sme ochutnali túto rybu a boli sme unesení jej chuťou a skvelým dochutením. Ryba bola upravená metódou sous-vide a pyré z koreňovej zeleniny krásne ladilo s ostatnými zložkami jedla.
Teplé predjedlo – domáce ravioli plnené hovädzím líčkom s omáčkou z údených zemiakov, čerstvého chrenu a dehydrovaného žĺtka. Ďalšie perfektne vyladené jedlo, ktoré aj fantasticky vyzeralo. Ravioli boli akurát uvarené, plnka výrazná a omáčka nezaostávala, práve naopak, jedlo dotvárala a vyšpičkovala.
Polievka – karfiolové velouté parfumované vanilkou s teľacím brzlíkom a čiernou hľuzovkou. Tu vidieť, ako sa dá zdanlivo obyčajná krémová polievka premeniť na originálne dielo a z jemného krému spraviť výraznu chuť a vôňu, ktorá bola cítiť hneď, ako sa polievka ocitla na stole.
Medzičasom si Alex užíval svoje jedlo, všetky porcie – dve bagetky z predjedla, polievku aj cestoviny celé zjedol, čo u neho vôbec nie je zvykom. Večeru si krátil rozprávkou, keďže podávanie večere trvalo niečo vyše dvoch hodín a počas servisu stihol vymeniť všetky stoličky pri stole.
Hlavné jedlo – konfitované bio teľacie kolienko z Farmy v Turovej, pyré z pečenej cibule, sušená marhuľa, ružičkový kel. Kolienko bolo uvarené perfektne, iné sme po predošlých chodoch ani nečakali, no vec, z ktorej sme „odpadli“ bolo pyré z pečenej cibule – čo by ste od toho čakali? Cibuľa normálne štípe, ale keď sa upečie získa sladkú chuť a také bolo aj pyré, paráda!
Dezerty sme dostali každý iný, tak sme sa ich podelili. Prvým bolo spojenie horkej čokolády, nugátu, hľuzovky a nakladaných višní. Zaujímavou chuťou tohto dezertu bola chuť hľuzovky, ktorá v cukrárstve bežná nie je, ale s horkou čokoládou ladí perfektne. Výzor dezertov posúďte sami, podľa nás krása.
Druhým dezertom bol vynikajúco vybanansovaný hruškový sorbet, chutney a medové čipsy.
Touto cestou by sme chceli poďakovať Tomášovi Tejbusovi a jeho tímu za skvelý gurmánsky zážitok, ktorý sme už v Tatrách ani nečakali. Určite odporúčame návštevu tejto hotelovej reštaurácie, resp. tohoto hotela pre všetkých gastro nadšencov a ľudí, ktorí majú radi dobré, kvalitné jedlo a výnimočné služby.
Publikováno: 18. 5. 2017
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
