Guľaté kocky

Možno si niektorí z vás pamätáte na príspevok Stohy zo slamy, ktoré nám vyfučali popod nos, ale tentokrát sa aj na nás usmialo šťastie, kedy sme natrafili na dve krásne polia, kde boli stohy dokonca „guľaté“. Je to už môj viacročný „sen“ urobiť s Alexom fotky práve na takomto mieste.

Nikdy sme však nemali šťastie, poväčšine sme aj tak narazili na „kocky“ slamy, ale nevedeli sa k nim dostať. Cestou do Bratislavy ich bolo vždy veľa, Alex ich vždy s nadšením obdivoval, ale nikdy sme k nim nemali prístup. Keď uvidel tieto, nazval ich guľatými kockami. 😀 

Neskutočne sme si to obaja užívali, Alex sa tak tešil, až som sama nechápala, ako veľmi si to užíva. Väčšinou máva z neznámeho strach, ale tu to bolo úplne naopak. Ja som bola šťastná, on šťastný a určite aj náš tato za objektívom, je neskutočné čo s nami dokáže urobiť príroda, toto je to čo mi chýbalo, cítim sa dobitá energiou, pričom mi stačilo pole plné slamy a moji dvaja muži.

Byť skromná je tak krásne, niekedy aj náročné, nie vždy sa to človeku darí, ale keď zažíva jednoduché veci, vtedy pochopí, kde to skutočné šťastie naozaj je. Je úplne fuk čo máme oblečené, nepotrebujeme drahé značky, ani módne výtrtky, stačí trochu času s rodinou a zistím, že nemusím byť ani pri mori, ani zarábať milióny, mať vilu, že jediné čo potrebujem sú oni dvaja, zdravie a láska.