Deň otcov

Skutočný otec, či chceme alebo nie, je vždy len jeden. Otec je hlava rodiny a určite mi dáte za pravdu, že niekedy aj jej neodmysliteľnou súčasťou. Nie vždy je to tak, ako by sme chceli, ale otec je ten, ktorý dieťa s láskou vychová, miluje, ochraňuje, je mu vzorom a celoživotnou oporou.

Náš tato je pomerne mladý, prišiel k rodičovstvu asi ani nevedel ako, mal 22 rokov a úplne iné plány pred sebou, keď tu zrazu sa mu zmenil život od základu. Spracovať tento fakt, že bude rodič, otec, možno partner na celý život mu nejaký ten čas trvalo. Moje tehotenstvo nebolo pre neho ódou na radosť, ale postupom času prichádzal na čaro rastúceho bruška, tlkotu srdiečka, drobcových pohybov a ďalších krásnych vecí s tehotenstvom spojených.

Asi je vám zrejmé, že sme Alexa neplánovali, prišiel ako blesk z jasného neba, nič lepšie sa nám stať v živote nemohlo. Vždy som bola názoru, aby sa deti rodili mladým ľudom pokiaľ to je možné, dokonca ja sama som vždy chcela prvé dieťa v 18tich, ale trošku som si naň počkala, aj keď som to asi najmenej očakávala. Napokon všetko je tak ako má byť, lepší čas si vybrať ani nemohol, veď otec študent, s tým sú spojené pekné veci, ako aj dostatok času pre svoju rodinu.

Samozrejme má to aj svoje nevýhody o ktorých by som vedela písať hodiny, ale to ako si on užil Alexa, ako pozná každý jeden okamih jeho života je k nezaplateniu, či už pre neho ako otca, ale aj pre drobca i mňa. 

Podľa mňa na materskej by mali byť obaja rodičia, je to diskriminácia, ak môže byť iba jeden, veď to dieťa sa tak rýchlo mení, rastie, vníma okolie, že pracujúci človek, ktorý prichádza večer unavený z práce, ani nemá šancu sa potešiť tomu najdokonalejšiemu stvoreniu vo svojom živote, hlavne ak niekedy už detičky dávno spia. V tomto smere som naozaj vďačná za možnosť, ktorá sa asi už nikdy nezopakuje, náš tato mal priestor a čas si skúsiť byť mamou.

Jeho čas, ale aj môj, sa pomaly blíži ku koncu, kedy naše radostné dni vystriedajú pracovné povinnosti a nám sa zmenia životy od základu po druhý krát. 

Kopec vecí sa naozaj zmení, ale titul otec ostane už navždy. Tomi je hrdý tato, neodmysliteľný parťák nášmu synovi, on je jeho hrdinom, bez ktorého by nemohli byť rána ránami, dni dňami a noci nocami. Ich láska je obrovská, nekonečná, silná, úprimná, ktorá vnáša do života to kúzlo, ktoré ja tak milujem. Všetky tie bláznovstvá zažívame spoločne, výhry aj prehry, každý jeden zúbok, úsmev, smiech, slová, radosť aj starosť nosíme na pleciach deň čo deň.

Možno by sme teraz cestovali, alebo sa len túlali životom, ale my máme najviac, máme rodinu s najväčším darom, kopec radostných dní a neprespaných nocí so strachom o dieťa, rýchlych spŕch, pokazených výletov, studené obedy, ubehaní, unavení, niekedy extrémne rýchlo oblečení, neupravení, ale to je presne to čo nám dalo viac ako zobralo. Nemenila by som ani minútu, všetkým ktorí váhajú či byť rodičmi dnes, alebo o rok či 5, odpoviem vám len hneď.

Všetko raz bude, práca, aj peniaze, možno auto, dobrá dovolenka, dnes sa dá kúpiť pomerne všetko, ale láska a potomstvo nie, je predsa niečo čo by som rada zmenila a to mala deti skôr. Dnes je toľko možností, kedy deti nie sú prekážkou, ale práve naopak sú našou výhrou, spoločníkom na každom kroku. 

Nikto nás mal veľmi rád, že nám doprial toľko šťastia bez toho, aby sme o tom žiadali, ja som teda veľmi túžila byť mamou, mne sa sen splnil, ale nášmu tatovi niekto tam hore pekne zavaril, ale netuší, že spravil tu najlepšiu vec, ktorá sa mu v živote stala.