Crazy dino

Uff, ani neviem, kedy naposledy som písala nejaký príspevok, pomaly, ale isto vychádzam akosi z cviku. Dni idú prirýchlo a čas venovaný Alexovi je prikrátky a veľmi vzácny, čiže ostatné išlo samozrejme bokom. Bolo by o čom písať, dokonca by bolo aj čo fotiť, ale rodina je vždy na prvom mieste. Tešila som sa len z každého jedného rána, kedy som sa mohla túliť s Alexom aspoň chvíľku v postel, on mi porozprával čo robil, papal, ako sme mu chýbali a plánoval si ďalší program.

My smer Bratislava, deň čo deň, od ráno do neskorého večera, dni neustáleho nakupovania, vykladania, prenášania, skladania, upratovania. Aj tak je toho viac čoho chýba, ako toho čo je urobené. Ale ideme ďalej, v nedeľu sme si na chvíľku „vydýchli“ a cez týžden to začne znova. Alexa čaká prvá prehliadka u novej pani doktorky, od utorka nástup do škôlky a prvé noci v novom byte. Toľko zmien za tak krátky čas, ale verím, že to zvládne, teší sa a my spolu s ním.