Ako zostať ON, keď je telo OFF? – Progress

V auguste 2015 som si cvičil na kruhoch bulharské dipy so 14kg na záťažovom opasku. Pri predposlednej serii som už nevládal dokončiť opakovanie s poriadnou formou a šmyklo sa mi z kruhov dole na zem. Nemám kruhy moc vysoko, takže som hneď skočil na nohy. No naklonilo ma na pravú stranu. Išiel som ďalej, lebo som nič necítil. Počas poslednej série sa to stalo znova, avšak stále som nič necítil.

Počas druhého tréningu v ten istý týždeň som citíl pri dipoch (po slovensky kľuky na kruhoch/bradlách) bolesť rozpínajúcu sa od pravej polovice veľkého prsného svalu cez celú dĺžku po ľavú polovicu veľkého prsného svalu. Myslel som, že nie som ešte poriadne zregenerovaný. Tréning dokončil v pohode ani ma nenapadlo, že by mohlo byť niečo v neporiadku.

Asi po týždni som zas robil ten istý tréning, dipy sa mi už nedali robiť kvôli bolesti a pri klikoch som tiež pociťoval bolesť, aj keď len miernu. Na druhý deň som sa zobudil s bolesťou na pravej strane hrudníka a bolelo ma to aj pri dýchaní. Bolo mi hneď jasné, že si pár dni nezacvičím.

  • Dával som si tri dni vkuse každé dve hodiny studený obklad.

  • Bol som si to dať skontrolovať u lekára, no ten mi povedal, že by to malo zachvílu prejsť. Ten lekár je jeden môj blízky známy :D.

Bolesť tu bola aj po dvoch, troch týždňoch – mesiaci, dvoch. Viete si predstaviť, že ako chalanisko, čo rozbehol s kamošom projekt „Progress“ zameraný na cvičenie, som bol pekne zúfalý. Hlavne, keď sa mi podarilo zvýšiť silu v základných cvikoch o 25% za 3 mesiace a chcel som ísť pochopiteľne ďalej. Povedal som si, že nemôžem úplne zanevrieť na všetko, hoci som mal sto chutí urobiť to.

Začal som cvičiť aspoň nohy, niečo čo som predtým neznášal robiť. Po operácii achilovky som v drepoch pekne slabučký a nebaví(lo) ma to. Medzi tým sme skúšali všetko, obstreky, rehabilitácie, masáže. Nič nepomohlo. V hlave som mal stále zúfale volanie a túžbu nech už to prestane.

Mali sme ísť na veľkú cestu do zahraničia, tak som si povedal, že aspoň vypnem a možno sa mi to pekne zahojí a bude to oukej keď sa vrátim. To samozrejme znamenalo úplnú pauzu od cvičenia. Počas cesty sa mi bolesti stokrát vrátili a znova sa stlmili. Povedal som si, že po návrate začnem už niečo robiť.

Našiel som si tému na fóre tejto stránky. Písali tam, že niečo podobné sa často stáva začínajúcim cvičencom (je to vôbec slovo?) na gymnastických kruhoch a takisto sa to niekedy stane aj v posilke keď benchuješ s neuváženým postupom a pridávaním váh.

Začal som pomaly robiť kliky najprv o stenu.. momentálne to robím dva týždne a už pomaly robím kliky na podložke asi 40cm od zeme. Tak isto som sa vrátil k nejakým zhybom a základom gymnastického cvičenia pre samoukov. Samozrejme som v plnej polnej naspäť v posilke kde drepujem mušie váhy s mojou dodr…zenou nohou. Pomaly spomínam na to čo mi povedala rehabilitačná doktorka. Že vraj môžem cvičiť po bolesť, ale cez ňu nie. To isté mi vravel aj ten jeden blízky lekár. No samozrejme, mladá blbá hlava má svoj rozum.

Ako budem teraz postupovať? Všetko to bude skôr pokus/omyl, ale niekde sa hýbať musím. Stagnácia je smrť 😀

  • Postupne sa dopracujem ku klikom na zemi. Budem to robiť tak, že budem zvyšovať série a opakovania. Keď dám dostatok opakovaní a serií v jednom uhle, tak ho zmenším a pôjdem to isté, až kým sa nedopracujem na zem bez bolesti.

  • K dipom to isté, najprv začnem len support (držanie) na nohách so zapájaním prsného svalstva tak, aby to bolo bez bolesti. Potom sa postupne zavesím na bradlá a začnem robiť kľuky.

  • Všetko z uvedeného musí byť bez bolesti, to znamená počas, hneď po cvičení a na druhý deň.

  • Malá bolesť na druhý deň sa toleruje, lebo však svalovica, ale nemôže to prekážať napríklad pri dýchaní.

Je to vlastne forma rehabilitácie, ktorú robím počas toho než sa mi môj problém sám vyrieši. Malo by to trvať nejako zo pol roka. To znamená do februára 2016.

Teraz si samozrejme povieš, že čo to chalan splieta. Prečo proste nezačne robiť bench press, keď nemôže klikovať a robiť kľuky na bradlách (:D)? Nezačnem, lebo chcem svoje telo využívať inak, ako v dvoch pohyboch v posilke. Cesta k tomu sú práve kliky, dipy a všetky cviky čo sa odvíjajú od nich. A inak si na blogu, ktorý má názov bedifferent(.sk) – takže musíme robiť veci inak, či už sa nám páči robiť hipsterské prostitútky alebo nie. A čo som sa zatiaľ naučil na mojej ceste so pseudo zranením?

  1. Ak Ťa niečo naozaj baví a chceš svoje skúsenosti posúvať ďalej, nič Ti v tom nezabráni.
  2. Neplač nad rozliatym mliekom, to aj tak nepomôže. Radšej zober handru a vedro a uprac to.
  3. Počúvaj starších, v konečnom dôsledku Ti chcú vždy len to najlepšie.
  4. Buď trpezlivý a postupuj pomaly. Či už je to cvičenie alebo niečo iné. Moc veľa a moc skoro Ti skôr uškodí ako pomôže.
  5. Mal som sa najprv naučiť dobre základy a vybudovať ich pevne pred tým, než som začal robiť dipy na kruhoch so závažím. Kolosiálna blbosť. Pouč sa z mojej chyby a nerob to :D.

Každopádne je to trošku iný príspevok na tomto blogu, určite bude aj časť dva keď už budem dávať základy ako malý poloboh. A možno aj nie. To je všetko, žiadne vedecké fakty, všetkým prajem pekné Vianoce a šťastný Nový rok.