5 otázok o výžive a stravovaní slovenských pacientov

Lekári sa vo svojich ambulanciách stretávajú so širokým spektrom ľudí. Pacienti od 18 roku života sú v rôznom zdravotnom stave. Niektorí sú zdraví, iní ťažko chorí. Ako sa stravujú?

Jeme preto, aby sme žili, alebo žijeme preto, aby sme jedli?

Ľudské telo prijíma stravu od narodenia a považuje to za samozrejmosť. Určite prvým vzorom je rodina a jej stravovacie zvyklosti. Tie u každého tvoria základný vzorec do života.

Neskôr sú ľudia ovplyvnení spoločnosťou a trendmi. Niektorí hľadajú a skúšajú rôzne alternatívy a extrémy. Paradoxom minulého a tohto storočia je obrovský nadbytok živín a absencia pohybu.

Aká strava, také zdravie?

Potraviny dokážu významne ovplyvniť a zmeniť funkciu génov. Súčasná socio-ekonomická sústavá trvá dosť dlho na to, aby sa zmeny génov dali identifikovať a dokázať vzťah medzi stravou a civilizačnými ochoreniami.

Nadbytok stravy a jej zlé zloženie (veľa cukru, soli, alkoholu, nevhodné zloženie tukov a nedostatok ovocia, zeleniny) zvyšujú výskyt neinfekčných ochorení ako sú obezita, ochorenia srdca a ciev, chrupu, pečene a nádorové ochorenia.

Ako to vníma pacient?

Len malá časť pacientov sa opýta na stravovanie. Najčastejšia motivácia u žien je schudnutie. Vo všeobecnosti túto otázku dávajú pacienti pri zistení zvýšeného krvného tlaku a cholesterolu.

Do ambulancie prichádzajú už mladí ľudia, ktorí majú podhmotnosť s rizikom podvýživy, alebo naopak, s nadhmotnosťou, až obézni. Už v mladom veku experimentujú s módnymi diétami alebo užívajú doplnky pre zvýšenie svalovej hmoty.

Pre strednú generáciu sú príznačné:

  • stres
  • nepravidelné stravovanie
  • sedanterizmus – neustále sedenie v práci a vo voľnom čase

Často je to sprevádzané obohratými výhovorkami: „nemám čas kedy jesť, nemám čas kedy ísť cvičiť, ja sa toľko nabehám v robote“ a obdobné.

seniorov je riziko podvýživy aj pri obezite. Nevhodná skladba jedálnička v dôsledku financií, neschopnosť sebaobsluhy, veľa chronických ochorení, veľa liekov alebo nekvalitný umelý chrup.

Najčastejšie škodlivé návyky sú všeobecne v nevhodnom zložení stravy. Často ide o vysoký energetický príjem, jednostrannosť, nedostatok času na jedlo a nekvalitné potraviny.

Je dostatok správnych informácií?

Stravovanie ľudia berú ako samozrejmosť. Vo väčšine prípadov sa o zloženie stravy nezaujímjú, pokiaľ „nič nebolí“. Keď pacienti hľadajú informácie, používajú internet, a to stále častejšie. Prípadne čítajú časopisy alebo dôverujú televíznym programom a rôznym kuchárskym knihám.

Zrozumiteľná a čitateľná informácia o zložení potravinárskeho výrobku by mala byť v obchodoch samozrejmosťou. Ak sa ľudia chcú naučiť správne jesť, musí sa vedieť správne nakupovať. Preto sú informácie na obaloch dôležité.

Heslá typu „jedno vajce denne“, či  „jedno jablko denne“ nefungujú. Každá doba má medzi potravinami svojho módneho favorita.

Nie je jogurt ako jogurt. Naozaj musí byť smotanový a sladký? Aj tuky sú dobré a zlé. Niektoré sa dajú natierať a iné sú skryté už v hotovom výrobku. Na raňajky, desiatu, či olovrant je vhodnejší celozrnný chlieb ako perník plnený marmeládou. Smäd lepšie uhasí voda ako sladený nápoj. Zdrojom kvalitných živočíšnych bielkovín sú ryby nízkotučné mäso.

A ako odbúrať chuť na nezdravé maškrty, akými sú krekry, pukance či čokoláda? Chuť na ne pri sledovaní TV a chatovaní na počítači je často neodolateľná.

Pravidelný pohyb dodáva chýbajúce endorfíny pre pocit šťastia. Pravdou však zostáva, že „pestro a striedmo“ nikdy nesklame a neublíži. V strave musí mať zastúpenie zelenina, ovocie, kvalitné bielkoviny, kvalitné tuky a voda.

Prečo to nefunguje? Veď informácií je predsa dosť

Štatistiky  ukazujú stúpajúci trend civilizačných ochorení a rakoviny v rozvinutých krajinách. Informácie sú dostupné, populácia vzdelaná, chýba však ochota zmeniť životný štýl. Ide nielen o výchovu novej generácie, ktorá bude mať záujem o vlastné zdravie a prevenciu. Je potrebné edukovať aj profesionálov v zdravotníctve.

Každý o súvise stravy a zdravia počul, možno aj čítal. Otázne je, či sa ho to dotklo. Či to považuje za dôležité pre seba, aby sa tým zaoberal, venoval tomu svoju pozornosť, svoj čas a vzal si to do každodenného života (nielen na 90 dní). „Zvyk je železná košeľa“ platí vo všeobecnosti.

Človek má rád príjemné a jednoduché veci. Tabletka na cholesterol a rezeň v nedeľu, tabletka na cukor a koláčik ku kávičke, tabletka na vysoký tlak a slané krekry k televízoru. Zodpovednosť za svoje zdravie sa prenáša na tabletky. Tak to však nemôže dlhodobo fungovať.

Treba žiť zdravo od narodenia a musí to učiť rodina z generácie na generáciu.