5 dôvodov, prečo neprežívať vieru sám
Možno si myslíš, že na život s Bohom si vystačíš sám. Alebo, že postačí, ak sa o veci ohľadom viery podelíš len s priateľom/kou, manželom/kou a pod… To všetko je síce potrebné, no okrem toho je priam nevyhnutné byť aj súčasťou dobrého spoločenstva, resp. skupinky veriacich ľudí. Prečo? Tu je zopár dôvodov…
1. SÁM TO NEDÁŠ
Raz som počula takéto prirovnanie. “Predstav si, že si s priateľmi na akejsi súťaži, kde dostaneš jednoduchú úlohu. Máš len prejsť cez prázdnu miestnosť, teda od jedného konca izby po jej druhý so zapálenou sviecou. Najprv sa ti to zdá jednoduché, no odrazu príde niekto z tvojich priateľov a tú sviecu ti sfúkne. Si z toho poriadne nahnevaný, taká jednoduchá úloha a pre takú “blbosť” si ju nezvládol! Nečakal si to, však? No teraz skús túto úlohu urobiť ešte raz. Priateľov, s ktorými si prišiel na spomínanú súťaž poprosíš, aby ťa počas prenášania sviece chránili svojimi telami. A teraz aj napriek tomu, že jeden z nich sa ti opäť posnaží sviecu sfúknuť, sa mu to skrátka nepodarí. Tvoji priatelia ťa podržali!” Toto bol len príbeh, ale pravdou je, že spomínaná “súťaž” však prebieha každý deň. Ale v hre je čosi vzácnejšie. V hre je tvoja duša!
2. RADOSŤ SA NÁSOBÍ, SMÚTOK SA DELÍ
Určite aj ty dostávaš od mnohých ľudí otázku: “Ako sa máš”? Pri väčšine z nich však cítiš, že sa uspokoja s odpoveďou typu “Dobre” alebo “Ide to”. Nebolo by však úžasné stretávať sa a zdieľať sa o svojom živote s ľuďmi, ktorým na tebe skutočne záleží? Ktorým nestačí len formálny rozhovor, ale úprimne túžia vedieť, ako a čím žiješ, čo máš nové, čo ťa v poslednej dobe potešilo, či zarmútilo, ako prežívaš v poslednej dobe vzťah s Bohom atď. Je pravdou, že mnohí z nás sme v živote obklopení mnohými ľuďmi od susedov, cez kolegov, spolužiakov až po rôznych známych. No ani početné a dobré vzťahy ti nenahradia skupinku, s ktorou sa môžeš podeliť aj o veci ohľadom prežívania viery, s ktorou sa môžeš modliť a ktorej môžeš jednoducho dôverovať. Viem, že aj vzťahy v kresťanských spoločenstvách majú mnoho chýb, nechcem ich vôbec idealizovať. No aj napriek našim vzájomným slabostiam, hriechom a chybám sa nebojme vykročiť do spoločenstva v našej Cirkvi!
3. MÁŠ SA S KÝM MODLIŤ
Nechcem znehodnotiť dôležitosť osobnej modlitby – pre živý vzťah s Bohom je nevyhnutná! Ale je úžasné, ak máš aj niekoho iného, s kým sa môžeš spoločne modliť. Bojuješ v oblasti viery s mnohými problémami? Modlíš sa za niekoho? Je nádherné, že v spoločenstve už nebojuješ len sám, ale spolu. Veľakrát však bojujeme s tým, že sa svoje modlitebné úmysly hanbíme prezradiť. Niekedy je ťažké povedať, že bojujem s tým a tým hriechom. Ale v kresťanskom spoločenstve, ktoré je založené na dôvere a “nevynášaní vecí, ktoré odznejú v spoločenstve” (o čo sa väčšina kresťanských spoločenstiev usiluje) sa takéto veci nebojme pomenovať. Nerobme si hlavu z toho, ak počas modlitby povieme, že sa potrebujem modliť za to a to. Majme na pamäti, kto je základom nášho spoločenstva. Nie ľudia, nie vedúci skupinky, kňaz, či animátor, ale Boh. A na druhej strane, ak vložíme do modlitby aj svoje slabosti – nám sa uľaví a aj ostatným – aspoň zistia, že ani ty nie si dokonalý! 
A bonus: modlitba, ktorú nám odovzdal Ježiš je tiež formulovaná do spoločenstva: modlíme sa predsa “Otče náš” a nie “Otče môj”!
4. ZRKADLO
Predstav si situáciu. “Ideš na narodeninovú oslavu svojej mamy. Má 50-ku. Bude tam celá rodina, veľká hostina. Ty si však trošku zaspal, takže sa na ňu chystáš rýchlo. Obliekaš si košeľu, len nevieš, či je celkom vyžehlená. Utekáš k zrkadlu. Pozeráš sa na seba, otáčaš sa, obzeráš a zdá sa ti v pohode. Lenže vzadu na chrbte bola nevypratá škvrna od kávy a ty si si ju v tom zhone nevšimol. Po príchode na oslavu si ju však tvoja mama všimla, aj teta z tretieho kolena, sesternica a aj stará mama! Uf uf! Keby si tak radšej pri obliekaní mal niekoho, kto by ti o tej škvrne povedal a ty si sa teraz nehanbil!” Trošku nadnesený a zveličený príbeh, ale nejako tak je to aj v oblasti viery. Keď sa pozrieme na seba ako keby “do zrkadla”, tak sa vidíme len z jedného uhlu pohľadu. Nevieme zhodnotiť ako vyzeráme vzadu, či šaty, ktoré máme na sebe oblečené, nie sú vzadu pokrčené, špinavé. Môžeme sa pred zrkadlom otáčať, vykrúcať, ale aj napriek rôznym piruetám nemáme šancu vidieť seba celého v zrkadle. No ak pôjdeme za niekým a poprosíme ho o radu, ako vyzeráme v daných “šatách” – tak nás iný človek vidí ako celok. A keď sa na názor opýtame viacerých ľudí, máme ešte väčší názor, z viacerých uhlov pohľadu. Aj pri prežívaní viery sa nám niektoré veci zdajú “v pohode”, niektoré veci si sami tolerujeme, schvaľujeme… Iní ľudia, ktorí nás poznajú však vidia veci z nadhľadu a môžu vidieť, že niektoré veci robíme zle. Je obrovským darom, ak nájdeme veriacich ľudí, zo spoločenstva, ktorí sa neboja byť pre nás zrkadlom.
5. OBJAVÍŠ SÁM SEBA
Všimol si si zasadací poriadok v kostoloch? Zvyčajne sa najskôr zaplnia zadné lavice a tie úplne vpredu sú buď úplne prázdne, alebo ich obsadia deti. A takto sa niekedy správame aj v Cirkvi. Radi ideme načerpať, povzbudíme sa na kázni obľúbeného kňaza, ideme na púť, absolvujeme duchovnú obnovu… Často prijímame, no akosi sme zabudli dávať. “Prečo by som mal ísť práve ja?”pýtaš sa. A možno si tiež hovoríš, že vo vašom kostole majú službu už všetci rozdelenú. Čítania počas omše čítajú stále tí istí, spieva dookolo tá istá kantorka, deťom sa venuje ten istý animátor… Popravde, myslíš si, že takto vyzerá Cirkev? Že sa nemáme usilovať a učiť aj o jednotu v tejto oblasti? Podeľ sa aj ty so svojimi darmi! Máš v sebe veľmi veľa darov, neboj sa ich objavovať! Začať môžeš práve vo svojej skupinke. Tá je úžasným miestom, kde môžeš nájsť nielen spoločenstvo s ostatnými, ale práve vďaka službe ostatným objavíš aj sám seba. A keď ponúkneš svoje dary a talenty, začneš sa aj viac zjednocovať s Ježišom a celou Cirkvou. Neboj sa, nemusíš ísť hneď “na misie”, alebo začať robiť veľké veci a zmeny vo svojej skupinke, či farnosti. Začni najprv s malými, ale rob ich s veľkou láskou – ako hovorí svätá Matka Tereza.
Tak to bolo päť dôvodov, prečo neprežívať vieru sám, ale v spoločenstve veriacich ľudí, či takzvanej skupinke. Neboj sa vyhľadať a pridať ku kresťanskému spoločenstvu v tvojom meste, či dedine na ktorej bývaš. A ak sa tam také nenachádza, povedz o svojej túžbe miestnemu kňazovi, alebo iným veriacim priateľom. Verím, že Nebeský Otec Ti pomôže nájsť spoločenstvo, ktoré Ťa bude k Bohu privádzať čoraz bližšie a bližšie!
Alžbeta Šutková
Publikováno: 4. 11. 2018
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
